Úspechy komunistickej rozviedky - aktívne a vplyvové operácie v sieni bojových tradícií

V tomto článku prezentujeme aktívne opatrenia (AO), ktoré mali svoje čestné miesto v Sieni bojových tradícií československej rozviedky. Podľa povereného náčelníka čs. rozviedky plk. Ondreja Dovinu mala táto pamätná miestnosť prezentovať „materiály vystihujúce najslávnejšiu činnosť a výsledky rozviedky“.1 Išlo o operácie komunistickej rozviedky po roku 1964, kedy táto činnosť i v súvislosti so zriadením dezinformačného odboru, zaznamenala v jej činnosti veľký nárast. I prostredníctvom historických operácií je možné analogicky pozorovať istú kontinuitu, porovnávať metódy a ich realizáciu s dnešnou činnosťou postsovietských tajných služieb, resp. ich dezinformačných aktivít.

Vznik siene bojových tradícií bol iniciovaný v roku 1977. Zriadená bola v → v centrále (hlavnej budove rozviedky v Prahe – Kobylisých) a prezentovala vybrané „úspechy“ po jednotlivých → úsekoch rozviednej činnosti. Samostatnú časť tu mali aj aktívne opatrenia. Dnes je pravdepodobne najznámejšou operáciou tohoto druhu aktívne opatrenie „Neptun“. Išlo o akciu čs. rozviedky a KGB. „Náhodný“ objav niekoľkých debien v šumavskom Čiernom jazere s obsahom nacistických dokumentov a pripravená medializácia "nálezu", mala svojim obsahom konfrontovať a kompromitovať hlavne nemeckých politikov.

Táto operácia sa do pamätnej siene nedostala. Jej autor - bývalý zástupca náčelníka 8. odboru aktívnych opatrení mjr. Ladislav Bittman „Brychta“ - v r. 1968 útekom do USA „zradil“ a zaradil sa do skupiny → defektorov komunistickej rozviedky. Prezentáciu aktívnych opatrení v sieni bojových tradícií doplnili iné, nemenej zaujímavé akcie. Časť aktívnych opatrení bola prezentovaná tiež v časti venovanej podpore tzv. národno-oslobodzovacím hnutiam. Išlo najmä o podporu kubánskej revolúcie.

Obr. (Hore) Sieň bojových tradícií čs. rozviedky s konferenčným stolom, u ktorého sa podpisovala väčšina zmlúv o spolupráci so spriatelenými komunistickými službami.
(Dole) Detail na panel s najvyššími predstaviteľmi ZSSR a ČSSR. Zdroj: ABS

AO Karno

Jeden z prvých panelov prezentoval aktívne opatrenie z roku 1964 s krycím názvom „KARNO“. Neskôr túto akciu na Západe dekonšpiroval a odhalil práve Ladislav Bittman.2

Zmyslom AO KARNO bola diskreditácia politiky USA v Indonézii, kompromitácia amerického veľvyslanca v Djakarte Jonesa3 a šéfa americkej špionáže v Indonésii Billiho Palmera.

Materiály s protiamerickou tematikou, pripravené čs. rozviedkou boli publikované prostredníctvom agentúry4 riadenej rezidentúrou v Djakarte, v sérii reportáží v indonézskej tlači. Reportáže boli neskôr prebraté ďalšími indonézskymi médiami a vyvolali rozsiahlu protiamerickú kampaň.

V Djakarte prebehla pred budovou amerického zastupiteľského úradu séria masových demonštrácií, pri ktorých demonštrujúci niesli transparenty s nápismi ako: „ Jones starý špión CIA“. Jones choď domov“ a pod. Študentské a ženské organizácie žiadali prezidenta Sukarna o zatknutie Jonesa pre jeho podvratnú činnosť.

Výsledkom AO bolo vypovedanie Palmera z Indonézie a odvolanie všetkých dôstojníkov z USA, ktorí tam realizovali vojenský výcvik. Všetky americké spoločnosti v Indonézii boli znárodnené, politické styky boli prerušené a diplomatické styky umŕtvené. Veľký ohlas na AO bol zaznamenaný vo vysokých vládnych kruhoch a širokej verejnosti.“5

  • Následky tejto dezinformačnej kampane, i keď by ich bolo prehnané pripisovať len samotnej kampani, boli nakoniec úplne opačné a ďalekosiahlejšie než ich očakávali samotní autori. 6 Ani tisícky civilných obetí - údajných komunistov - však neodradilo zaradiť túto veľmi úspešnú operáciu do siene slávy.

Obr. Dňa 16. 10. 1965 indonézsky prezident Sukarno vymenoval gen. Suharta veliteľom armády (v rokoch 1967 - 1998 druhý prezident Indonézie), zdroj: IPPHOS​ 

Masakry v Indonézii 1965–1966
V roku 1965 Indonéziu zasiahla politická kríza, ktorej příčinou boli okrem územných sporov o Západnú Novú Guineu a Severné Borneo, po ktorých sa Sukarno od Západu celkom obrátil, tiež sociálne nepokoje na vidieku, kde komunistami riadená organizácia Barisan Tani Indonesia volala po rozdelení pôdy medzi drobných roľníkov. Sukarno se snažil situáciu upokojiť tým, že prizval komunistov do vlády. Avšak 30. septembra došlo k vražde šiestich vysokých dôstojníkov. V chaose, ktorý nastal, prevzal dňa 2. októbra moc v krajine veliteľ zvláštnych jednotiek KOSTRAD generál Suharto s podporou USA. Obvinil Komunistickú stranu Indonézie z pokusu o štátný prevrat a zahájil násilnú likvidáciu všetkých komunistov a ich sympatizantov. V priebehu následujúcich šietich mesiacov bolo na rôznych miestach zavraždené obrovské množstvo ľudí (odhady obetí se pohybujú medzi pol až dvoma miliónmi). Komunistická strana Indonézie je od roku 1966 zakázána.​
 Viz: Soubor odtajněných dokumentů americké ambasády v Jakartě z r. 1965 o masakru indonéskych komunistů (National Security Archive)

AO Richard

Ďalšia operácia v sieni bojových tradícií, sa dotkla osudu politika, druhého prezidenta Spolkovej republiky Nemecko (SRN) Heinricha Lübkeho7.​ Operácia prebiehala v roku 1966 a niesla krycí názov „RICHARD“. Jej autorom bol pplk. JUDr. Karl Fremund „FIKAR“, ktorý bol v období 1968 - 1969 zástupcom náčelníka 8. odboru (dezinformácie).8

Hlavným zámerom bolo: „Prispieť spolu s ďalšími akciami k odloženiu zákona o nestíhaní vojenských zločinov spolkovým parlamentom a upozorniť širokú verejnosť na zločineckú činnosť, páchanú nacistami počas 2. sv. vojny v podniku Richardwerke na vojnových zajatcoch a tiež na skutočnosť, že prezident NSR Lübke nesie morálnu zodpovednosť za tieto zločiny.

Aktívne opatrenie bolo realizované formou medzinárodnej tlačovej konferencie o koncentračnom tábore „Richard“. Okrem toho bola zrelizovaná výstava originálnych dokumentov k téme. O konferencii rozsiahlo informovala československá tlač (Viz dole: články z Rudého Práva zo dňa 16. júna 1966 a 13. apríla 1967). Československá televízia premietala dokument z podzemných priestorov „Richardu“ s komentárom. V zahraničí bola konferencia komentovaná v tlači socialistických krajín, najmä v NDR. Televízia NDR natočila z priebehu konferencie krátky film. Zmienky o konferencii boli tiež v západnej tlači.“9

O diskreditáciu Heinricha Lübkeho sa opakovane pokúšali propagandisti z Východného Nemecka, no ako uvádza Petr Cajthaml, materiály z krajiny, ktorá bola jasnou nacistickou obeťou, mali v očiach nemeckej, resp. západnej verejnosti vyššiu váhu a dôveryhodnosť.10 Aktívne opatrenie prezentovalo osobu nemeckého prezidenta ako jedného z architektov tábora.​

Isté je, že táto dezinformačná kampaň prispela k predčasnému koncu Lübkeho prezidentského mandátu.​

Oficiální diplomatické styky se Spolkovou republikou Německo byly navázány po podpisu mezistátní smlouvy mezi ČSSR a SRN dne 11. prosince 1973 v Praze. V platnost vstoupila v červenci 1974. Součástí smlouvy bylo i uznání nedotknutelnosti hranic. Do té doby cíle vlivových a dezinformačních operací I. správy MV tuto skutečnost zohledňovali v operacích proti „revanšistům“ - Sudetským Němcům a jejich organizacím. Od roku 1974 zahájilo činnost  čs. velvyslanectví a rezidentura I. správy v Bonnu. Do té doby rozvědka operovala na území SRN z čs. obchodního zastoupení ve Frankfurtu nad Mohanem, kde byly pracovníci legalizování jako obchodní přidělenci podniků zahraničního obchodu (Motokov, Ferromet, Kovo, resp. za Ministerstvo zahraničního obchodu, ČSA, atd.) a také ze Západního Berlína.

AO Juda

Pôvodné či vyfabrikované materiály z obdobia nacismu boli prostriedkom, ktorý čs.rozviedka v rámci aktívnych opatrení využívala pomerne často. Ďalšia operácia, ktorá si našla svoje miesto v sieni bojových tradícií niesla krycí názov „JUDA“.

Jej cieľom bolo „vyvíjať tlak na vládu NSR v otázke predĺženia premlčacej doby pre potrestanie nacistických zločinov. Podkladom pre AO sa stali dovtedy nepublikované dokumenty o činnosti „Zentralstelle für jüdishe Aufswanderung“, týkajúce sa organizovania transportov Židov a zodpovednosti hitlerovského Nemecka za masové vraždenie Židov počas 2. svetovej vojny. Fotokópie dokumentov boli predané viacerým organizáciám v ČSSR aj cudzine oficiálne aj neoficiálne. Po dohode s RŽNO (Radou židovských náboženských obcí) v Prahe bol vláde NSR poslaný protestný list RŽNO, proti premlčaniu vojnových zločinov. Opisy tohto listu boli rozoslané 68 rôznym organizáciám v 20 krajinách s výzvou k protestu.

Dokumentačné židovské stredisko vo Viedni v procese proti Rajkowitschovi (?) žiadalo o ďalšie. Boli mu predané dokumenty k orgánom gestapa Nőllemu a Gahleiterovi. Vydavateľstvo Europa-Verlag vo Viedni, zahrnulo dokumenty do série kníh o nacistických zločinoch. RŽNO vydala súhrn dokumentov v brožúre (v nem. jazyku) nákladom 1000 výtlačkov. Zahraničné vysielanie čs. rozhlasu použilo dokumenty pre relácie do nemecky hovoriacich oblastí.“11

Tieto tri aktívne opatrenia však neboli jedinými, ktoré sa v sieni bojových tradícií komunistickej rozviedky nachádzali.

Operácie na podporu národno-oslobodzovacích hnutí

Medzi ďalšie panely, ktoré mohli medzinárodné delegácie pri návšteve centrály rozviedky v Prahe vidieť boli „aktivity“ s názvom „Pomoc národno-oslobodzovacím hnutiam v rokoch 1962 – 1967“ – panel č. 10. a „Pomoc národno-oslobodzovacím hnutiam“ – panel č.11.

Prvý panel (č. 10) prezentoval vybrané operácie zamerané na podporu aktivít Kuby v krajinách Latinskej Ameriky (LA). V roku 1961 bola spracovaná dlhodobá koncepcia, v rámci ktorej analyzoval úsek aktívnych opatrení možnosť využitia agentov jednotlivých rezidentúr čs. rozviedky v LA.

Cieľom najdôležitejších AO na podporu Kuby (AO „Kuba“, „Fox“, „Družba“, „Plamen“), bolo organizovať „širokú podpornú akciu v krajinách LA na obranu kubánskej revolúcie pred pripravovanou americkou agresiou.“

Ďalej boli na týchto paneloch informácie ku konkrétnym akciám.

Prehlásenie výboru brazílskeho nacional. hnutia na podporu Kuby – ovplyvnenie príprav ustanovenia Brazílskej komisie proti intervencii Američanov na Kubu – distribúcia plagátov s heslami- „Yankeeovia ruky preč od Kuby“- Prejav poslancov v brazílskom parlamente a publikovanie v tlači – články o výcviku kontrarevolucionárov v Guatemale pre pripravovaný útok na Kubu.

Články proti nátlaku USA v krajinách LA a proti pokračujúcej nepriateľskej politike prezidentov USA – výzva Brazílskej socialistickej strany k druhým stranám v krajine k vystúpeniu proti agresii USA voči Kube – Schôdza brazílskeho združenia demokratických právnikov schválila výzvu odsudzujúcu americkú agresiu voči Kube – výzva bolo odoslaná OSN, OAS (Organizácia amerických štátov​ - pozn. autora), ZÚ (zastupiteľské úrady) – USA, Kuby a ďalším rôznym medzinárodným inštitúciám.

Distribúcia pokrokových kníh o Kube medzi dôstojníkmi brazílskej armády – Vydanie manifestu s podpisovou akciou na podporu Kuby proti americkej agresii – manifest bol rozoslaný všetkým zastupiteľským úradom krajín Latinskej Ameriky v Brazílii, OSN, OAS, tlači – organizovanie manifestácie s účasťou 40.tisíc ľudí v Porto Alegre – prednáška pre študentov o význame kubánskej revolúcie – pomaľovanie ulíc prokubánskymi heslami a vylepovanie plagátov študentmi...

Organizovanie hnutí v krajinách LA k zakladaniu výborov na podporu Kuby – masové zverejnenie prípadov zneužita Rijského paktu USA proti Kube – Diskreditácia OAS, najmä jej opatrení proti Kube, formou právnickeho rozboru Charty OAS /kniha/ - Diskreditácia činnosti kubánskych kontrarevolucionárov pred verejnosťou v krajinách LA /Akce Plamen/, cieľom bolo narušiť spoluprácu Argentíny a USA v príprave zvláštnych záškodníckych oddieľov pre partizánsky boj proti Kube.

Rozoslanie falzifikátu listu argentínskeho študenta pracujúceho údajne na sekretariáte vojny, študentským a odborovým organizáciám a rozhlasovej stanici RIVADAVIA, ktorý odhaľoval prípravy na použitie Argentíncov v záškodníckych akciách proti Kube. Obsah listu vysielala rozhlasová stanica RIVADAVIA spolu s kritikou týchto príprav a s výzvou aby príslušní argentínsky predstavitelia zaujali k tejto skutočnosti patričný postoj.“12

 

AO Plameň

Podobná operácia bola prerezentovaná i na ďalšom panely. Išlo o aktívne opatrenie „Plameň“ proti „agresívnym“ akciám USA v Paname z roku 1964.13

Išlo o reťazovú, celokontinentálnu operáciu, ktorá bola rozšírená aj do Afriky a Ázie. Do jej realizácie boli zapojené všetky rezidentúry v oblasti.

Mexiko - do Panamy boli vyslaní dvaja agenti, kde získavali materiál z mexickej tlače k protiamerickému článku. Bolo zorganizované odoslanie telegramu prezidentovi Panamy, USA, OSN, OAS študentskými a inými organizáciami. Okrem týchto akcií boli pripravené aj verejné protestné zhromaždenia.

Kolumbia - bola zorganizovaná schôdza Národného výkonného výboru mládežnícko-liberálno-revolučného hnutia, kde bolo dohodnuté vytvorenie Národného výboru solidarity s Panamou a rozhodnuté o programe týždňa solidarity, v rámci ktorého sa konali študentské demonštrácie, schôdze s predstaviteľmi panamského veľvyslanectva a (boli) organizované oddiely na obranu Panamy.

Argentína - v rámci akcie bol v mene argentínskeho inštitútu NOTO (?) odoslaný list solidarity na podporu Panamy panamskému prezidentovi. List bol doručený argentínskej tlači. V uvedených krajinách bolo organizované šírenie menších bankoviek miestnej meny s protiamerickými heslami.

Brazília - agentúrnou cestou boli zaistené solidárne akcie brazílskych študentov (manifestácie a pod.), boli zverejnené komentáre v tlači proti americkej intervencii v Paname, nesúhlasné prejavy v parlamente, rozhlasové programy, odborové schôdze.

Uruguay - boli zorganizované protestné zhromaždenie na univerzite, verejné prehlásenie socialistickej strany Uruguaya a jej mládežníckej organizácie proti americkej agresii, komentáre v tlači, protiamerický komentár v Radio – Nacional a pod.

Bolívia - boli organizované a realizované odosielanie protestných listov a prejavov solidarity s ľudom Panamy bolívijskými študentmi. Bola vydaná rezolúcia univerzitnej rady v Cochabambe, odsudzujúca americkú intervenciu v Paname.

Mali - bolo zaistené odoslanie telegramu Strany PAI Senegalu 14, panamskej vláde a OSN proti agresívnej činnosti USA , na podporu Panamy a jej nezávislosti – ďalej akcie odborov na podporu solidarity s ľudom Panamy.

Nigéria - v novinách Sunday Express bol publikovaný článok na podporu Panamy proti americkej argesii.

Ghana - bolo zaistené publikovanie protiamerického článku k problému Panamy, odoslané telegramy panamskému prezidentovi a generálnemu tajomníkovi OAS, odsudzujúce agresiu USA voči Paname – Odbory informované o situácii internou bleskovkou.

India - v časopise OUTLOOK vyšiel protiamerický článok k panamskému problému.

Indonézia - v miestnej tlači vyšli protiamerické články v súvislosti s Panamou – zaistený komentár v indonézskom rozhlase – Indonézska študentská organizácia odoslala protestnú petíciu ambasáde USA a telegram solidarity panamským študentom.

Libanon - V časopise AS CHAAB bol zverejnený článok proti americkej agresii na podporu Panamy.15


Autor: Martin Slávik


1 ABS f. I. S-ZNB. SF 042.s 101.

4 Rozumej: prostredníctvom agenta .

5 ABS f. I. S-ZNB. SF 042.s 151.

6 Indonézsky komunisti povzbudení úspechom, sa s tichým súhlasom prezidenta Sukarna pokúsili o prevrat, na začiatku spojený s vraždou šiestich vysokopostavených indonézskych generálov. Armáda však tvrdo zareagovala, tvrdo zasiahla - pri jej operácii zameraných najmä proti Komunistickej strane Indonézie bolo zavraždených viac ako 300 tisíc ľudí a dovtedy najsilnejší politický subjekt, Komunistická strana Indonézie, musela prejsť do ilegality.

7 Heinrich Lὒbke - bol prezidentom NSR v rokoch 1959- 1969.

8 Detailnú štúdiu o tomto príslušníkovi ŠtB obsahujúcu aj informácie o jeho podiele na činnosti Odboru aktívnych opatrení napísal napr. Petr Cajthaml: https://www.abscr.cz/data/pdf/sbornik/sbornik4-2006/kap04.pdf

9 ABS f. I. S-ZNB. SF 042.s 151.

11 ABS f. I. S-ZNB. SF 042.s 152.

12 ABS f. I. S-ZNB. SF 042.s 144.

14 Strana nezávislosti a práce - socialistická strana s komunistickými koreňmi

15 ABS f. I. S-ZNB. SF 042.s 148-149.