Operácia AKTÉR - aktívne opatrenie ŠTOK 5
Príprava dezinformačnej operácie s cieľom „usvedčiť“ zahraničie a CIA z neobjasneného výbuchu pred sídlom juhočeského krajského výboru KSČ v r. 1986
Dňa 21. novembra 1986 bol zaslaný z → oblastného odboru rozviedky ŠtB České Budějovice na 36. odbor I. správy FMV (→ odbor aktívnych opatrení rozviedky ŠtB) návrh na aktívne opatrenie s krycím menom „ŠTOK 5“ v rámci operácie „AKTÉR“. Navrhovateľom bol starší referent mjr. PhDr. Stanislav Eismann „Albrecht“. Potreba → aktívneho opatrenia (AO) vyplynula z udalosti zo dňa 28. októbra 1986. Toho dňa v ranných hodinách, v Českých Budějoviciach v priestore budov juhočeského Krajského výboru KSČ a juhočeského Krajského národného výboru a zároveň Pamätníku juhočeského robotníckeho a revolučného hnutia, došlo k výbuchu časovanej nálože v sile približne 7 kg trhaviny. Výbuch spôsobil materiálne škody väčšieho rozsahu, ale bez zranení a strát na ľudských životoch. Z umiestnenia nálože bolo jasné, že išlo o politicky motivovaný útok proti komunistickému režimu.1 V januári 1987 bol námet operácie nakoniec zamietnutý a pod krycím menom ŠTOK 5 realizoval 36. odbor v spolupráci s KGB inú akciu (viz ďalej).
Aktívne opatrenia realizované 36. odborom I. správy FMV v rámci komplexnej operácie AKTÉR spočívali až do roku 1988 v diskreditácii politiky SRN (po zrušení bola táto problematika začlenená do operácie LONG). Dokument Přehled o vzájemné součinnosti I. správy SNB a I. Hlavní správy KGB SSSR v roce 1987 (príloha č. 1 čj. A-0011/15-88, 16. február 1988, Praha) v časti IV. Vyhodnocení spolupráce se sovětskými přáteli v roce 1987 po linii odboru 36., uvádza, že v rámci operácie AKTÉR v r. 1987 realizovali v spolupráci so sovietskou KGB tieto operácie:
- AO BOHR 5 – zamerané proti postojom USA v otázke jadrových zbraní. Aktívne využité tézy sov. priateľov k problematike strategickej obrannej iniciatívy. Akcia vyhodnotená ako veľmi účinná.
- AO ŠTOK 5 – namierené proti hl. nepriateľovi v súvislosti s atentátom na švédskeho politika a premiéra Olofa Palmeho. Spoločne s priateľmi boli zachytáváné ohlasy, bez výsledkov. Vyhodnotená ako menej úspešná.
- AO BOHR 6 – namierené proti hl. nepriateľovi s cieľom diskreditovať politiku zbrojenia a podpory mierových iniciativ ZSSR a krajín socialistického spoločenstva. Boli použité tézy od sov. priateľov k strategickej obrannej iniciatívev. Akcia vyhodnotená ako účinná.
- AO MUNDO 2 – namířeno proti militantnej politike vlády NSR a jej podriadenosti administratíve USA. Sov. priatelia dodali tézy, kanál čsl. rozviedky plánovaný k realizácii akcie nemohol byť využitý, smrť. V súčasnosti sa hľadá náhradné riešenie.
- AO ANTRO – priatelia boli informovaní o akci proti USA na území Z[ápadného] Berlína. Ohlasy neboli získane, akcia bola vyhodnotená ako účinná.
- AO POLY – akcia bola prekonzultovaná s priateľmi, jej cieľom bola diskreditácia osoby Strauße a Landsmanschaftu. Akcia zatiaľ nebola vyhodnotená.
- AO ENTE – akcia proti Straußovi, USA a NATO. Priatelia nám dodali informácie k objektu a ku sposobu realizácie. Akcia doposiaľ prebieha, sú zachytené ohlasy.
- AO BOHR 4 – cieľom bolo aktivizovať mierové hnutie v NSR a podporiť mierové iniciativy krajín soc. spoločenstva. Byly využité tézy zaslané sov. priateľmí. Akcia zatiaľ nie je vyhodnotená.
- AO REGIA – na žiadosť priateľov podporiť rozvoj [vzťahov] mezi ZSSR a Albánskom bola zvolená forma šírenia informácií zo sov. HSP. Na akciu neboli získané ohlasy, bola vyhodnotená ako menej úspešná.
Obr. Budova Muzea robotníckeho a revolučného hnutia v Českých Budejoviciach poškodená výbuchom 28. októbra 1986. Dole kráter prvého výbuchu v parku v Českých Budejoviciach. Zdroj: PaD 2018/02, ABS
Štátna bezpečnosť sa obávala, že výbuchom sa vytvorila možnosť k „zneužitiu“ tejto udalosti proti ČSSR na medzinárodnom fóre v otázke terorizmu a k diskreditovaniu KSČ ako vedúcej sily štátu. V podstate preukazoval schopnosť síl nesúhlasiacich s režimom uskutočniť ozbrojený útok proti KSČ a navyše napomáhal šíreniu fám a odbojných názorov zo strany tzv. antisocialistických síl smerom k obyvateľstvu. Režim sa obával aj precedentného správania, ktoré by sa mohlo rozšíriť aj do iných miest v Československu.
Rudé Právo dňa 29. októbra 1986 o incidentu prinieslo stručnú správu.
Štátna bezpečnosť chcela aktívnym opatrením „ŠTOK 5“ preukázať, že akcia – výbuch nebola uskutočnená vnútornými protirežimnými silami, ale bola pripravená a uskutočnená zo zahraničia s nasledujúcimi cieľmi: diskreditovať ČSSR v zmysle, že je to krajina podporujúca medzinárodný terorizmus; preukázať existenciu vnútorných síl odporu nespokojných s režimom a diskreditovať samotnú KSČ ako vedúcu silu, proti ktorej sa začína ozbrojený odpor.
Aktívne opatrenie sa malo realizovať spracovaním textu prehlásenia anonymného oznamovateľa ako už v predchádzajúcich vplyvových opatreniach. Za páchateľa výbuchu bola označená neonacistická organizácia zo zahraničia. Mala byť vytvorená aj spojitosť s údajnou teroristickou činnosťou CIA. Všetko bolo pripravené. Text prehlásenia spracoval 36. odbor I. správy FMV (odbor aktívnych opatrení) a preklad a nahovorenie na magnetofónové pásky uskutočnil dôverník „Beret“.
V novembri 1987 bol pod krycím menom BERET zaregistrovaný zväzok reg. č. 49390 v kategórii ideový spolupracovník Oblastného odboru I. správy ZNB v Českých Budejoviciach Arndt Hans Dieter z NDR. Prvykrát bol zaregistrovaný v Evidenci zájmových osob StB v roku 1983.
Prvá kazeta doplnená o dezinformačné materiály mala byť odoslaná zo SRN, prostredníctvom rezidentúry čs. rozviedky v Bone na adresu čs. rozhlasu v Českých Budějoviciach. Druhá kazeta s rovnakým obsahom mala byť odoslaná na tú istú adresu, pričom do prepravy bola daná v severovýchodných Čechách. Kazeta č. 1 mala mať účel zmiasť spravodajskú službu v SRN a mala preukázať, že bola skutočne zaslaná z Nemecka. Priemerná doba prepravy zásielky zo SRN do ČSSR bola 4 - 6 dní a vo vnútroštátnej preprave 2 až 3 dni. Časový rozdiel medzi doručením zásielky s kazetou č. 1 a zásielkou s kazetou č. 2 by umožnil prijať opatrenie, ktoré by splnilo zámer, že s cieľom aktívneho opatrenia neboli zoznámené ďalšie osoby. Vzhľadom k prebiehajúcemu vyšetrovaniu mala byť zásielka okamžite odovzdaná juhočeskému KV KSČ a informáciu mal tiež obdržať náčelník ŠtB v Českých Budějoviciach. Takto by sa akcia opäť dostala pod kontrolu ŠtB.2
Aktívne opatrenie sa malo navyše zrealizovať pred voľbami do spolkového snemu. V rámci tohto aktívneho opatrenia mali byť odovzdané informácie o obsahu zásielky vládam Švédska, SRN, Francúzska a Belgicka. Bola pripravená aj tlačová konferencia, ktorej cieľom malo byť ukázať „pozadie provokácie“ a fakt, že ak by ČSSR zamlčiavalo informácie (zo zásielok vyfabrikovaných ŠtB) mohlo by byť obvinené so spolupráce s medzinárodným terorizmom a zo zatajovania informácií. Ďalej mala informovať o anonymných telefonátoch (poukazujúcich na zahraničnú stopu), čo bolo vo svete bežné. Na tlačovej konferencii sa mali poskytovať informácie zo zahraničnej tlače (ďalší výsledok práce ŠtB v zahraničí – už skoršie rozširovanie dezinformácií do západnej tlače) a tým ďalej podporovať túto vyfabrikovanú verziu. Toto aktívne opatrenie malo ovplyvňovalo jednak čs. verejnosť, aby uverila zahraničnej stope, ale rovnako aj západnú verejnosť. Zároveň malo podporovať vnútorné rozpory medzi ľavicovo orientovanými stranami a ich náprotivkami na západe.
Pokiaľ išlo o skutočného páchateľa ŠtB nevylučovala, že pod vplyvom rozšírených informácií v dôsledku aktívneho opatrenia môže stratiť ostražitosť a urobiť chybu, na základe ktorej bude vypátraný. ŠtB dbala na to, aby s pripravovaným aktívnym opatrením bol oboznámený len veľmi úzky okruh ľudí. O osude aktívneho opatrenia nakoniec rozhodlo, že vysokí stranícki činitelia a špičky ŠtB sa veľmi obávali, že ak bude odhalený skutočný páchateľ, tak sa aktívne opatrenie obráti proti ČSSR. V dôsledku tohto rozhodnutia sa už pripravené aktívne opatrenie neuskutočnilo. ŠtB z neho použila dezinformácie, ktoré v menšej miere rozširovala doma a v zahraničí. V podstate boli obavy ŠtB oprávnené, pretože páchateľ nakoniec nebol nikdy odhalený.3 V súvislosti s týmto rozhodnutím o návrhu z oblastného odboru rozviedky ŠtB České Budějovice bol krycí názov „ŠTOK V“ použitý 36. odborom pre iné aktívne opatrenie, ktoré bolo realizované.
V rokoch 1986 – 1989 prišlo na území ČSSR k štyrom bezprecedentným bombovým útokom, ktorých cieľom bolo stranícke a politické budovy, a pri ktorých neboli zranené žiadne osoby. Bol to ozbrojený odpor voči komunistickému režimu, kde výbuch nálože v Českých Budějoviciach bol prvým, nasledoval pokus v Plzni v roku 1987, kde bezpečnostné orgány našli 19,456 kg východonemeckej priemyselnej výbušniny Gelamon 30-351 v 58 náložkách zabalených v čiernej fólii, detonácie pokračovali v roku 1988 v Pelhřimově a v roku 1989 v Ústí nad Labem. V roku 1989 pred poslednou explóziou bol vytvorený celoštátny riadiaci štáb akcie „Explózia“, ktorý viedol zástupca náčelníka správy vyšetrovania ŠtB. Neviedlo to k žiadnym výsledkom. 4
Autor: Lubomír Morbacher
1 ABS, I.správa SNB, reg. č. 90054/106.
2 ABS, I.správa SNB, reg. č. 90054/106.
3 Tamže.
4 Tomek, P.: Neobjasněné výbuchy u budov KSČ v letech 1986 – 1989. In: Paměť a dějiny 2018/02, s. 69 – 73.