Počiatky československej „továrne na lži“

V roku 1960, sa začal v štruktúrach rozviedky ŠtB, teda I. správy MV, podľa nových usmernení konzultovaných s Moskvou proces, ktorý mal vyústiť do skvalitnenia ofenzívnej činnosti v oblasti aktívnych opatrení, v súvislosti s komunistickou špionážnou činnosťou nazývanou aj „špinavé triky“. Tento proces sa uskutočňoval prostredníctvom novej podrobnejšej koncepcie na ich vytváranie komunistickými rozviedkami a ich zasadenie do rámca politiky a cieľov sovietskych satelitov pod vedením ZSSR a cez aktuálne ideologické videnie a interpretáciu rozloženia síl vo svete počas studenej vojny. Dovtedajší prístup rozviedky ŠtB charakterizoval Ladislav Bittman, neskorší defektor a hlavná postava samostatného odboru aktívnych opatrení: „Většina „aktívních opatření“ tohoto období (50. roky – pozn. autora) se ovšem opírala o dezinformační falzifikáty. Na studijním odboru rozvědky byla v polovine padesátych let vytvořena malá skupina tří, čtyř pracovníků, která se pod vedením npor. Ladislava Musila zabývala tzv. ideologickým bojem proti české a slovenské emigraci. Drastičtější metody, například politické vraždy, patřili do kompetence operativních odborů. V takových případech bylo třeba použít agentury a k té studijní odbor neměl přístup. V letech 1954 – 58 tato skupina vyprodukovala několik desítek dezinformačních akcí, které měly politickou emigraci oslabit, vnitřne rozleptat a paralyzovat“.¹Nová koncepcia zasahovala ďaleko širšie a premyslenejšie ciele ako len paralyzovanie emigrácie na západe. 

Cieľom tohto textu je zvýrazniť dôležitosť poznania ideologického rámca videnia sveta a jednotlivých krajín zo strany komunistických rozviedok na čele so ZSSR. Hoci sú uvedené archívne dokumenty rozviedky ŠtB - I. správy MV už šesť desaťročí staré a sú vtedajšou časovou snímkou, pre potreby vypracovania účinnej a zmysluplnej koncepcie, ktorá by čelila dnešným dezinformáciám a hybridnej vojne zo strany štátov ako Ruská federácia, sú poznatky o špecifickom rámci videnia sveta, cieľoch, mechanizmoch v štruktúrach bezpečnostných zložiek najdôležitejšie. Analogicky je pre účinnú koncepciu voči dnešným dezinformáciám zo strany štátnych subjektov potrebné poznať, zostaviť a porozumieť aktuálnym rámcov videnia sveta a sledovaných cieľov, ktoré nie sú v intenciách západného referenčného rámca a sledujú zničenie dôvery v demokratické inštitúcie a oslabenie postavenia demokratických krajín. Nový spôsob a možnosti šírenia dezinformácií prostredníctvom internetu a sociálnych sietí je potom dôležitá technikália, ktorá však odrezaná od uvádzaných poznatkov nemôže byť účinná voči bezprecedentnej vlne dezinformácií, ktorá dnes ovplyvňuje voličov a politiku.

V dokumente náčelníka 8. odboru I. správy MV (aktívne opatrenia a dezinformácie) z 27. augusta 1960 adresovanému 3. odboru I. správy MV (Francúzsko, Taliansko, Grécko, Švédsko, Belgicko) boli súčasťou zaslaných príloh ciele aktívnych opatrení, ktoré boli stanovené pre jednotlivé krajiny, pričom pracovníci 3. odboru s nimi boli oboznámení už predtým pri ich prerokovávaní s vedením rozviedky. Zároveň prílohy obsahovali aj ciele aktívnych opatrení stanovené aj pre ostatné odbory rozviedky, čo malo 3. odboru umožniť vyhodnocovanie a metodické usmernenia námetov a návrhov na aktívne opatrenia, ktoré mali byť realizované ponad viaceré odbory. Dôležitosť stanovených cieľov pre jednotlivé krajiny bola osobitné zdôraznená a všetci vyčlenení pracovníci III. odboru sa s nimi mali podrobne oboznámiť a všetky budúce aktívne opatrenia ich mali zohľadňovať. V dokumente bola kritizovaná predchádzajúca prax, keď boli mnohokrát stanovené len čiastočné ciele, pričom v budúcnosti mali byť pre lepšiu efektívnosť zamerané aktívne opatrenia systematicky, jedným smerom a uskutočňované celé série koordinovaných akcií, nemali sa trieštiť sily na jednotlivých akciách k jednotlivým problémom. Miestne rezidentúry mali byť oboznámené s cieľom stanoveným pre ich krajinu a podľa okolností prípadne aj s cieľom stanoveným na úseku emigrácie, Slobodnej Európy, NATO, či niektorej veľmoci, pokiaľ rezidentúra mohla získať správy k tejto problematike a navrhnúť aktívne opatrenia. Nevyhnutné bolo, informovať pracovníkov na rezidentúrach o nových organizačných opatreniach, ktoré vedenie rozviedky uskutočnilo.²

Tematické plány

Cieľ usmerniť problematiku aktívnych opatrení rozviedky ŠtB k podstatným medzinárodne politickým problémom a zároveň skvalitniť aktívne opatrenia riešil tematický plán aktívnych opatrení. Pozornosť mala byť zameraná okrem dôležitosti tematiky aj na zvýšenú starostlivosť o formy jednotlivých akcií, predpokladalo sa vtedy, že rozviedka ŠtB sa stane aktívnym hráčom pri ovplyvňovaní závažných medzinárodných problémov. Pri využívaní získaných správ, dokumentov a znalostí z agentúrneho prostredia sa väčšmi ako predtým zapojí do presadzovania komunistickým myšlienok vo svete.

Pre sledovanú problematiku je dôležité pochopiť ako rozviedka ŠtB interpretovala cez čiastočne aplikovanú marxisticko – leninskú ideológiu situáciu vo svete, sama pre svoje štruktúry. Tematický plán vychádzal z uvedeného videnia medzinárodnej situácie a vnútropolitickej situácie tzv. najdôležitejších kapitalistických štátov, ďalej z rozloženia síl vo svete počas studenej vojny a plán bol vypracovaný so zreteľom na dôležité,  sporné a citlivé miesta politiky vedúcich „štátov imperialistického bloku“.

Tematický plán mal prihliadať aj: „k hlavnímu současnému mezinárodnímu problému, t. j. otázce odzbrojení (s tím úzce souvisí vojenské pakty Západu), mírová koexistence a k rozhodující frontě boje mezi kapitalistickou a socialistickou soustavou, která je v málo vyvinutých a závislých zemích, je možno stanovit hlavní článek našich aktivních opatření. Hlavním rozbíječem mírové koexistence, jednání o odzbrojení a válečným štváčem jsou agresívní militaristické kruhy USA. Proto boj proti USA je hlavním článkem a všechna aktivní opatření musí být zaměřena tímto směrem“.³

Prvým cieľom alebo najdôležitejšou úlohou rozviedky ŠtB bolo bojovať proti vplyvu západných štátov, zvlášť proti americkému vplyvu a vplyvu SRN, ktoré mali v očiach komunistov výhodu oproti Veľkej Británii a Francúzsku, pretože vo vnímaní oslobodzujúcich sa národov neboli skompromitované koloniálnou politikou. Komunisti predpokladali, že v prospech ich plánov ideologickej kolonizácie západu, bude dôležité efektívne využívanie a zväčšovanie nimi tajne podporovaných rozporov medzi dôležitými krajinami západu s výsledným oslabením ich medzinárodne politickej pozície.

Pri stanovovaní tematického zamerania aktívnych opatrení vychádzala rozviedka ŠtB z konkrétnych ideologických predpokladov voči konkrétnym štátom. Spojené štáty americké považovala československá rozviedka, rovnako ako ostatné komunistické rozviedky za „vedúceho činiteľa v tábore imperializmu“. USA mali hlavné slovo v medzinárodných jednaniach a ich „militaristická a protimierová politika“ bola najväčším nepriateľom „boja za zachovanie mieru“, v skutočnosti bola politika USA prekážkou ideologickej kolonizácie, teda importu komunistických myšlienok a režimov na západ. Vo výsledku cieľom komunistických rozviedok bolo diskreditovať politiku USA vo všetkých oblastiach sveta. Identifikovali, že USA hľadajú nové formy, ako upevniť a rozšíriť vplyv v hospodársky málo rozvinutých krajinách. Ako príklad rozširovanie týchto aktivít autori materiálu uvádzali cestu prezidenta USA Dwighta Eisenhowera do niektorých krajín Stredného a Ďalekého východu v decembri 1959, ďalej aj Eisenhowerovu cesta do krajín Latinskej Ameriky uskutočnenú vo februári 1960. Ďalším vyhodnoteným nebezpečným prostriedkom upevňovania vplyvu bola americká zahraničná pomoc, ktorá mala byť zneužívaná ako nátlakový prostriedok na miestne vlády. Prirodzene nepriateľsky bola vnímaná aj kritika USA voči pomoci zo strany tzv. socialistických krajín a sebaprezentácia USA, ktoré sa propagovali pred verejnosťou v málo rozvinutých krajinách ako demokratická krajina, ktorá nemá nič spoločné s kolonializmom. Uvádzanú kampaň USA chcela rozviedka ŠtB paralyzovať diskreditáciou USA práve v málo rozvinutých krajinách. V materiáloch rozviedky ŠtB zohráva dôležitú úlohu širšia charakteristika spojenectva USA a západných krajín. Ťažiskovým bol opis rozporov medzi USA a krajinami západnej Európy. Nemalo ísť len o rozpory politického a vojenského charakteru, ale tiež o rozpory v hospodárskej a predovšetkým v obchodnej politike, pretože USA sa snažilo priviesť západoeurópske štáty k znižovaniu ciel a uvoľňovaniu kontingentov. USA sa tým mali snažiť o zaistenie možností zvýšenia svojho vývozu do Európy. Rozviedka ŠtB chcela chcela pomocou aktívnych opatrení presadiť odpor k amerického vplyvu, ktorý sa mal demonštrovať v tom čase napríklad na marcovom zasadaní európskeho parlamentu „šiestich“ pri diskusii, v uznesení k Hallsteinovmu návrhu na zníženie vonkajších ciel o 20 % stanovením zásady reciprocity. Ďalej v Erhardovom prejave proti prenikaniu USA kapitálu do Európy a proti návrhu vypracovanému na reorganizáciu OEEC. USA podporovali EHS v ich odpore proti dohode s ESVO, čo vzbudzovalo výhrady vo Veľkej Británii a ďalších krajinách ESVO a v kruhoch EHS, ktoré mali záujem na dohode s ESVO.⁴

Rozviedka ŠtB bola nútená konštatovať, že napriek množstvu nedostatkov vyplývajúcich z politického systému v USA bola „vnútropolitická situácia Spojených štátov pevne v rukách vládnucich kruhov“. V súlade s vtedajšími ideologickými pohľadmi rozviedka ŠtB vyhodnotila, že najvyššia zraniteľnosť a zároveň najväčší vnútropolitický problém USA je „černošská otázka“, ktorá bude využívaná v aktívnych opatreniach pre paralyzovanie propagovania amerického spôsobu života v zahraničí, najmä v Afrike. Súčasne si stanovila cieľ nad svoje sily vyvolávať vnútropolitické krízy v USA, zároveň s posilnením významu „pokrokových černošských skupín“.

Spolková republika Nemecko

V prípade Spolkovej republiky Nemecko, podľa charakteristiky rozviedky ŠtB, išlo o krajinu, ktorá hrala dôležitú úlohu v plánoch americkej zahraničnej politiky. SRN bola vnímaná, že „sa hlási k tradíciám a pokračuje v imperialistickej politike cisárskeho a hitlerovského režimu“. SRN nebola vnímaná v kontexte spojenectva v NATO a ako vzrastajúca hospodárska veľmoc, ale mylne a naivne ako revanšistická krajina, ktorá rovnako ako Hitlerovské Nemecko venuje veľké úsilie vybudovaniu silnej armády, ktorá by bola schopná dobyť Nemecku stratené územia na Východe. V kontexte ďalšieho, najmä spolupráce s EHS, ktoré bolo pre rozviedku ŠtB negatívne, sa hodnotenia SRN javia ako odporujúce si. Na jednej strane je ďalej konštatované, že podľa historickej analógie sa ponúka otázka, či SRN vzhľadom k sile tzv. socialistického tábora nepôjde vo svojom revanšizme „cestou ľahšieho odporu“, t. j. či nenapadne najprv západ. Ďalej, že vyzbrojovanie SRN je umožnené pozoruhodnými hospodárskymi výsledkami, ktoré napriek masívnemu zbrojeniu umožňujú hospodársky a politicky prenikať do francúzskych, britských a  aj amerických záujmových sfér vo svete. Úspešné presadzovanie záujmov SRN malo byť umožnené „jemnejšími, demokratickejšími formy tzv. neokolonializmu“, ale s prispením ľudí (v komunistickom ponímaní „kádrov“) skompromitovaných nacistickou minulosťou. Na druhej strane rozviedka ŠtB, v rozpore s predošlým, za negatívne a hodné narúšania aktívnymi opatreniami považovala snahy SRN o hospodársku integráciu v EHS. Priamo koncepcia rozviedky stanovovala, že existencia EHS s jeho politickými cieľmi je hospodárskou aj vojenskou hrozbou pre tzv. tábor socializmu. Pevnosť EHS závisela najmä na dobrých vzťahoch SRN a Francúzska. Identifikované boli viaceré rozpory v hospodárskych otázkach, ktoré však dovtedy neprevážili spoločné záujmy oboch štátov. Konfliktné zóny boli vyhodnotené pri  záujmoch hospodárskych kruhov v SRN, ktoré nechceli neustále ustupovať Francúzsku. Ďalej vo francúzskej obave z rastu nemeckých monopolov, ktorá mala byť veľmi silná (išlo o pôsobenie Krupp, Thyssen a ďalších spoločností). Tieto rozpory chcela rozviedka ŠtB využiť v boji s „najnebezpečnejším rysom francúzskej zahraničnej politiky“. Tým najnebezpečnejším pre komunistické rozviedky na čele s Moskvou nebolo nič iné ako francúzsko – nemecké zmierenie po druhej sv. vojne a ich hospodárska a politická spolupráca!

Taliansko

Ako veľmi nebezpečná bola pre tzv. socialistický tábor vyhodnotená vojenská spolupráca Talianska a SRN. Išlo spoločnú zbrojnú výrobu a talianske dodávky zbrojného materiálu do SRN. Taliansko bolo hodnotené ako krajina s niekoľkoročnou krízou politického systému, obzvlášť politického monopolu kresťanskodemokratickej strany. Ako sprievodný jav tejto krízy videla rozviedka ŠtB rast antiklerikálnych síl, rovnako aj v samotnej kresťanskodemokratickej strane.

Veľká Británia

V prípade Veľkej Británie charakterizovala rozviedka ŠtB vývoj v posledných rokoch ako zvýšenú aktivitu k zmierneniu, resp. odstráneniu studenej vojny a ochladenie vzťahov so SRN v spojitosti s vytváraním EHS popri neúspechu v snahe o zlepšenie vzájomných vzťahov. Pokiaľ išlo o vzťahy Veľkej Británie k Francúzsku zaznamenala snahu o podstatné zlepšenie.

Celkovo rozviedka ŠtB vnímala, že všetky tieto javy úzko súvisia. Ohrozenie britských záujmov malo predstavovať silné Nemecko, ktoré by bolo hegemónom na európskom kontinente, z uvedeného mali vyplývať britské snahy o zmiernenie medzinárodného napätia. Snahy o zbližovanie Veľkej Británie s Francúzskom mali byť posilnené práve obavami z hegemónie Nemecka. Narastajúca aktivita Veľkej Británie vedúca ku zníženiu medzinárodného napätia mala zároveň zvyšovať latentné napätie so SRN. Britská vláda však mala dbať, aby obavy z nemeckej hegemónie neprenikali na verejnosť a nezaťažili vzťahy s NATO. Rozviedka ŠtB vychádzajúc z totalitných predstáv predpokladala, že tlač je riadená vládou a interpretovala potom, že sa väčšina tlače zdržiava výpadov proti SRN s výnimkou konzervatívneho Daily Expressu a labouristického Daily Heraldu, ktoré však berú určité ohľady na tieto vzťahy. Rovnako Veľká Británia v ostatnom čase mala tlmiť svoje aktivity v oblasti vzťahov medzi Východom a Západom pre udržanie dobrých vzťahov v NATO. Veľkú Britániu ako koloniálnu mocnosť materiál označuje, tak že svoje hospodárstvo vo veľkej miere podporuje vykorisťovaním kolónií a menej rozvinutých krajín. Pritom v niektorých krajinách ako Keňa si mala udržiavať postavenie pomocou teroru a Irak mala svojim vplyvom manipulovať, aby nemohol uplatňovať nezávislý politický kurz.

Rozpory medzi Veľkou Britániou, t. j. hlavnou krajinou ESVO a EHS mali oslabovať tzv. kapitalistický tábor a dôsledky hospodárskych bojov mali viesť slabšie krajiny najmä z tábora ESVO k snahám udržať stabilitu svojho hospodárstva aj za cenu tesnejšej hospodárskej spolupráce s krajinami tzv. socialistického tábora. Rozviedka ŠtB počítala, že v prípade dohody medzi tzv. kapitalistickým táborom a tzv. socialistickým táborom, rozpory nezmiznú a snahou Západu bude, aby boli riešené na úkor tzv. socialistických krajín.

Francúzsko

Pri hodnotení politickej situácie vo Francúzsku, konštatovala rozviedka ŠtB, že sa v zahraničnej politike v ostatnom čase vyskytujú javy, ktoré je možné využiť v prospech celého tzv. socialistického tábora. Mali na mysli najmä francúzsku nacionalistickú snahu zachovať kontrolu nad národnou suverenitou, ktorá mala byť protichodná americkým záujmom. Ďalej malo ísť o tzv. kapitalistickú snahu niektorých hospodárskych kruhov uchrániť francúzske hospodárstvo od prevzatia cudzej kontroly. Prvá tendencia sa prejavovala rozpormi v NATO a druhá sa mala prejavovať rozpormi ohľadne saharskej nafty.

Grécko

V súvislosti so situáciou v Grécku, hodnotila rozviedka ŠtB grécku vládu ako najoddanejšiu stúpenkyňu protisocialistickej (v zmysle tzv. socialistického tábora) politiky Spojených štátov. Konstantinos Karamanlis ako ministerský predseda odmietal akúkoľvek formu stykov so ZSSR a k zmene postoja ho malo nútiť v ostatnom období vyjednávanie o návštevách oficiálnych predstaviteľov medzi ZSSR a Tureckom. Táto okolnosť, ústup od nepriateľských pozícií voči tzv. socialistickému táboru, ako výsledok sovietskej politiky bola hodnotená ako priaznivá pre rozviedku ŠtB z hľadiska uskutočňovania aktívnych opatrení.

Vatikán

Samostatnou kapitolou pre rozviedku ŠtB bol Vatikán, sídlo pápeža a Katolíckej cirkvi. V jej predstavách prichádzal Vatikán s novou politikou „neokolonializmu“, keď reagoval na misijných územiach na nárast národného uvedomenia a silného národne oslobodeneckého a protikolonialistického boja. Uvedená politika „neokolonializmu“ prisúdená Vatikánu mala byť v prospech presadzovania záujmov cirkvi a mocenských záujmov tzv. kapitalistických štátov. Konkrétne mala brzdiť oslobodenecký boj, aby zabránila prenikaniu socialistických myšlienok (v zmysle záujmov tzv. socialistického tábora) do krajín v záujmovej sfére západu. Mala byť „veľmi nebezpečná“, pretože sa „snažila využiť národné cítenie“ národov bojujúcich za sebaurčenie a Vatikán mal svoju politiku uskutočňovať pomocou „domorodcov“. Navyše na tieto ciele mal využívať spoluprácu s miestnymi národnými cirkvami.

Rakúsko a neutrálne štáty

Zvláštne postavenie mali neutrálne štáty, ktorým rozviedka ŠtB venovala zvýšenú pozornosť a mala ich stále vo svojom hľadáčiku. Na príklade Rakúska rozviedka ŠtB uvádzala, že k ostatným štátom usilujúcim sa o neutralitu sa majú správať obdobne s prihliadnutím k medzinárodným vzťahom a špecifickému charakteru konkrétnej krajiny. V prípade samotného Rakúska predpokladala rozviedka ŠtB, že je pre ňu výhodnejšie, aby Rakúsko zostalo v integračnom hospodárskom zoskupení Západu, ktoré sa ale nestotožňuje s EHS vedenom Francúzskom a SRN. Aktívne opatrenie mali byť potom zamerané na posilňovanie nezávislosti Rakúska na Západe, zvlášť na SRN, od ktorého ešte stále očakávali „nebezpečenstvo anšlusu“. Aktívne opatrenia mali sledovať aj rozširovanie vzťahov s Východom (teda s tzv. socialistickým táborom).

Blízky a Stredný východ

V oblasti Blízkeho a Stredného východu mal byť základným znakom aktuálneho diania snaha západných krajín o prenikanie a upevnenie si pozícií v týchto krajinách. Zo strany západných krajín malo ísť o ponuky pomoci, hospodárske prenikanie a vytváranie zoskupení a paktov proti „tzv. komunistickému nebezpečenstvu“. Podľa rozviedky ŠtB to bol kolonializmus v nových podmienkach a s novými formami, pričom hodnotila počínanie západných krajín, tak že je v rozpore s životnými záujmami štátov Blízkeho a Stredného východu. Cieľom aktívnych opatrení malo byť potom presviedčanie štátov Blízkeho a Stredného východu a znemožnenie ich ovládnutia západnými krajinami. V týchto zámeroch mali byť využívané rozpory medzi Arabmi a Židmi v oblasti Blízkeho a Stredného východu, ktoré boli zdrojom ťažkostí západnej politiky. Rozviedka ŠtB chcela využiť skutočnosť, že väčšina západných krajín bola orientovaná na Izrael. Západné krajiny mali v posledných rokoch uskutočňovať politiku priateľstva voči arabským krajinám, ale súčasne neustupovať od dobrých vzťahov s Izraelom. Rozviedka ŠtB v tom videla zvlášť vhodný moment pre jej činnosť, ktorou chcela narušovať vzťahy medzi arabskými štátmi a západnými štátmi. Samozrejme uskutočňovaním vhodných aktívnych opatrení.

V roku 1960 boli Turecko a Irán hodnotené ako najvernejší spojenci USA na Blízkom a Strednom východe. S USA ich viazali od začiatku roku 1959 zmluvy o vojenskej a hospodárskej spolupráci. Boli členmi CENTO a Turecko aj členom NATO. Ako dôležitá slabina týchto krajín bola vyhodnotená politika týchto krajín voči početnej kurdskej národnostnej menšine. Ďalším problémom mala byť vnútropolitická stabilita týchto krajín. Ako zvlášť labilná bola vyhodnotená vnútropolitická stabilita režimu Mohammada Rezá Šáha Pahlavíhov Iráne. Rozviedka ŠtB upozorňovala na možnosť využitia vojenského puču v Turecku proti USA, ktorým z politického hľadiska vyhovoval.

Ďaleký východ a juhovýchodná Ázia

Na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii vnímala rozviedka ŠtB ako nebezpečné veľké úsilie zo strany USA pri organizovaní útočných paktov. Vážne obavy mali mať aj neutrálne ázijské štáty. V prípade americkej politiky voči Indonézii sa malo byť charakteristické, že oficiálne sa americká vláda dištancovala od povstaleckého hnutia a rozvíjala spoluprácu s indonézskou vládou v ekonomickej, vojenskej a politickej oblasti. Popritom však USA mala aktivizovať svoju špionážnu sieť v Indonézii a budovať novú. Špionážna sieť mala slúžiť na udržiavanie spojenia s povstalcami a prostredníctvom rôznych kanálov poskytovať povstalcom pomoc. Na jednej strane mali USA nadväzovať a udržiavať kontakty s „reakčnými politikmi“ s vedúcimi miestami v štátnom aparáte a v armáde (napríklad Abdul Haris Nasution), na druhej strane mali USA pripravovať podmienky na prevrat. V prípade prevratu by mu a jeho aktérom USA mala poskytnúť plnú podporu.

Ďalej sa USA snažili v Indii rozšíriť svoj vplyv poskytovaním veľkej hospodárskej a technickej pomoci. Podobné aktivity vyvíjala aj SRN. USA, ale výraznejšie podporovali susedný Pakistan, ktorému poskytovali rozsiahlu vojenskú pomoc a budovali na území Pakistanu vojenské základne. To vzbudzovalo v Indii veľké obavy z použitia sily zo strany Pakistanu v prípade sporných otázok.

V Japonsku USA budovalo svoje vojenské základne a okupovalo niektoré japonské územia, napr. Okinawu. USA s Japonskom uzavreli bezpečnostný pakt, umožňujúci americkej armáde používať japonské územie ako operačné základne v prípade vojny. Z toho sa vyplývalo pre rozviedku ŠtB, že je možné využiť obavy obyvateľstva z americkej vojenskej prítomnosti a z rozpútania nukleárnej vojny z podnetu USA.

Latinská Amerika

Situácia v Latinskej Amerike bola hodnotená zo strany rozviedky ŠtB v kontexte široko sa rozvíjajúceho národného a demokratického hnutia zameraného proti imperializmu USA a proti diktátorským režimom. Príkladom takéhoto vývoja bol pád diktatúry Marcosa Péreza Jimenéza vo Venezuele v roku 1958 a pád diktatúry generála Fulgencia Batistu na Kube 1. 1. 1959. USA bolo považované za skompromitované pred celým svetom podporou týchto režimov.

V tomto smere mal byť prirodzene pod drobnohľadom rozviedky vývoj na Kube po páde diktatúry. Vývoj bol charakterizovaný ako rozvoj národne demokratickej revolúcie, ktorú sprevádzala pozemková reforma a vyvlastňovanie pôdy a majetku firiem a monopolov USA. S popisom následnej reakcie USA vo forme rozsiahlej kampane s politickým, hospodárskym a diplomatickým nátlakom a cieľom izolácie Kuby od ostatných krajín Latinskej Ameriky. Vzhľadom k rozloženiu síl vo svete počítali s tým, že USA si nemôžu dovoliť kvôli ostatným krajinám Latinskej Ameriky a škodám, ktoré by utrpeli, otvorenú a priamu intervenciu na Kube. Predpokladali, na základe signálov, že môže prísť k intervencii s finančnou podporou USA z Dominikánskej republiky a Guatemaly. V Guatemale sa mal uskutočňovať výcvik približne 5000 mužov pre inváziu na Kube. Súčasne mali bývalí predstavitelia Batistovho režimu plánovať inváziu so 60 000 mužmi z Dominikánskej republiky. Rozviedka ŠtB mala informácie, že dominikánsky minister zahraničných vecí Porfirio Herrera Báez rokoval v Ríme s vodcami bulharskej katolíckej emigrácie a fašistickej juhoslovanskej emigrácie o verbovaní bojovníkov proti komunizmu pre Dominikánsku republiku. Báez mal mať ďalej záujem o nemeckých dôstojníkov, dôstojníkov maďarskej a juhoslovanskej fašistickej armády a ponúkať dobrovoľníkom plat a za každého naverbovaného dôstojníka 500 US dolárov. Rozviedka ŠtB za pripravovanou intervenciou videla americké monopoly, ktoré sa „neštítia využiť pre svoje imperialistické ciele emigrantov, vojnových zločincov, nacistických dôstojníkov a fašistických vyvrheľov“.

Brazília

V prípade Brazílie navrhovala rozviedka ŠtB zamerať sa v aktívnych opatreniach na úplné využitie nacionalizmu pre marenie a postupnú likvidáciu hospodárskeho a politického vplyvu USA. Pripomínali, že od roku 1955 existovala v Brazílii silná protiamerická nálada v pozadí, ktorej mal byť nacionalistický kapitál. USA malo byť neúspešné v presadzovaní hospodárskeho a politického vplyvu voči tomuto vývoju, a preto bolo možné považovať brazílsky nacionalizmus za hospodársku a politickú silu. Navyše silná pozícia nacionalistického kandidáta na prezidentský úrad maršala Henrique Teixeira Lotta mala preukazovať pevnosť uvedených pozícií. Sľubné malo byť aj to, že v hospodárskych orgánoch sa táto tendencia prejaví úsilím o rozšírenie stykov s tzv. socialistickým táborom, v zmysle odporu proti americkým záujmom a nátlaku.

Afrika

Africký kontinent bol charakterizovaný obdobím zavŕšenia rozpadu koloniálneho panstva. Vznikali postupne nové krajiny s politickou samostatnosťou, čo mal byť predpoklad slobody. Svoje hospodárske a politické pozície si mali koloniálne mocnosti snahu udržať inými formami, ktoré sa mali snažiť maskovať skutočné ciele ako v časoch otvoreného kolonializmu. Za nové imperialistické štáty, ktoré neovládali žiadne územie na africkom kontinente a vstupovali „na scénu“ označili SRN a USA. Mali sa snažiť využiť svoj „čistý štít“ na klamanie oslobodeneckých hnutí a získať tak rozhodujúci vplyv v novovznikajúcich krajinách, prípadne obsadiť pozície, ktoré boli nútení dovtedajší kolonialisti vyprázdniť. Rozviedka ŠtB považovala za cieľ na africkom kontinente „odhaľovať záujmy USA“ a diskreditovať americkú politiku. Možnosti aktívnych opatrení boli obmedzené len na Strednú Afriku, konkrétne na Guinejskú republiku. Rozviedka ŠtB chcela v prvom rade využívať rozšírený odpor voči Francúzsku. Za nebezpečný moment považovala, že Guinejci nechápali „skutočnú“ úlohu USA a ich ciele a ďalej ľahostajný postoj Guinejcov k mimoafrickým problémom a všeobecnému vývoju vo svete. Myslené ako presadenie myšlienok komunizmu na celom svete.⁵

Emigrácia

Pokiaľ išlo o problematiku emigrácie, tak rozviedka ŠtB identifikovala jej dvojitú úlohu: 

1. „V západních zemích včetně asijských zemí má být „svědkem neudržitelnosti komunistických režimů“ ve střední a východní Evropě.

2. Vůči své původní vlasti má sehrát úlohu aktivního nástroje k podlamování socialistického zřízení, t. j. být aktivní v propagandě a špionáži

Emigranté jsou nástroje především amerických agresivních kruhů organisovaných Výborem pro svobodnou Evropu a křižáckým tažením za svobodu. Obě organisace vyhraněného antikomunistického zaměření jsou nástrojem k vedení studené války proti socialistickým zemím. Organisace zakládají svou činnost na teorii „neuznávání společenských změn, ke kterým došlo v zemích střední a východní Evropy a zemích asijských“. 

V politické oblasti boje proti socialistickým zemím mají emigranté přispívat k tomu, aby byly neustále podávány důkazy o diktátorském charakteru socialistického režimu, který ujařmuje lid. Na mezinárodním fóru má být dokázáno, že zástupci režimu nejsou skutečnými představiteli vůle lidu a tudíž nejsou oprávněni vystupovat na mezinárodním fóru. Dále pak, že veškeré zahraničně politické akce socialistických zemí v západních zemích směrují ke komunistickému pronikání a tím i ohrožují bezpečnost západních zemí. 

V ideologické oblasti působí emigranti především jako nástroj propagandy do socialistických zemí. Podstatou a hlavním cílem této činnosti je ideologická diverse, t. j. podkopávaní vlyvu strany. 

Z konkrétních projevů nepřátelské činnosti emigrace je možno uvést účast na „týdnu porobených národů“, dodávání materiálu a projevů americkým kongresmanům, zasílání resolucí a memorand často provokativního charakteru (Maďarská otázka, porušování lidských práv...). Účastní se vysílání Svobodné Evropy, BBC Londýn a dalších vysílačů. Provádí akce vůči čs. občanům, kteřý jsou služebně v zahraničí, snaží se je získavát k emigraci a špionáži a snaží se diskreditovat podniky pořádané Československem v zahraničí. Je třeba vycházet z toho, že určitým nebezpečím jsou jen některé skupiny emigrantů, nikoli emigrace jako celek. Emigrace jako celek je ve stavu likvidace.“⁶

Pozoruhodné na ideologickom zdôvodnení cieľov a snaženia emigrácie v citovanej časti dokumentu je v úseku, ktorý sa týka nelegitímnosti komunistických režimov a ich útlaku je rozviedka realistická, vrátane nebezpečenstva cieľa infiltrovať myšlienky komunizmu na západ. Je zrejmé, že pri ideologickom rámci koncepcie aktívnych opatrení a popisoch situácií prichádzalo k paradoxom, kedy komunistické rozviedky sčasti popisovali realitu a sčasti klamali „sami seba“ do vnútra svojich štruktúr.

Základné tematické zameranie aktívnych opatrení po líniách a jednotlivých odboroch

Stanovenie prioritnej línie a jednotlivých tematických zameraní odborov je pre autenticitu zmysluplné citovať priamo z dokumentu:

„Tematické zaměření akcí:

1. Linie:

Aktivní opatření musí být v první řade zaměřena proti Spojeným státům. Musí diskreditovat a zeslabovat zahraniční politiku a posici USA v jednotlivých státech a oblastech. Na druhém místě stojí NSR, jakožto nástroj militaristické, protimírové a expansivní politiky USA. Isolovat NSR, diskreditovat a zeslabovat její politiku a posici je v souvislosti s imperialistickými cíli USA dalším nejdůležitějším momentem při našich aktivních opatřeních. Dlouhodobým cílem musí být však nejen diskreditace a zeslabení posic USA ve světě, ale také příprava podmínek pro navázání úzkých kontaktů jednotlivých států s našim táborem a jejich vymanění z imperialistické nadvlády.

2. Hlavní tématické zaměření akcí 3. odboru:

Zesílit francouzsko – americké rozpory zejména rospory v NATO a diskreditovat USA a vedoucí osobnosti USA ve světle strůjců války. Diskreditovat Francii a v té souvislosti i NSR v Africe.

3. Vhodná témata:

• Využívat citlivé body v NATO: t. j. otázku vysokých francouzských důstojníků v NATO, soupeření francouzských a amerických kapitalistů ve vojenských dodávkách pro francouzskou armádu (standardisace výzbroje) a otázku přítomnosti amerických jednotek ve Francii.

• Využít francouzského boje proti FNO v Alžírsku, k ukázání imperialistických snah, které podporují USA i NSR (spojenectví NSR s Francií).

• Využít obav francouzského obyvatelstva před německou militarisací a podporovat obavy francouzských hospodářských kruhů z expansivnosti NSR. Vytvořit vzájemnou nedůvěru mezi Francií a NSR a v té souvislosti podporovat odpor proti USA.

• Využít diskreditace významných osob západoněmeckého politického i veřejného života při působení na obyvatelstvo. 

•  

1. ​Hlavní tématické zaměření akcí 2. odboru:

Isolovat NSR na mezinárodní aréně využíváním obav z německého militarismu. Pomoci při hospodářské isolaci NSR a diskreditaci USA.

 

2. Vhodné témata:

1. Využít hospodářského nátlaku USA na Rakousko, kterým USA zamezují Rakousku provádět 

svobodnou politiku a navázat užší vztah k zemím našeho tábora.

2. Využít diskreditace významných osob západoněmeckého politického a veřejného života.

3. Diskreditovat Vatikán odhalováním spolupráce s kolonialisty, především s USA, místní reakce, případně provokovat náboženské třenice v misijních oblastech

4. Docilovat návratu emigrantů, kteří co by dřívjější svědkové neudržitelnosti komunistických režimů mohou dokázat nespokojenost se spůsobem života na Západě. Zároveň je třeba isolovat emigranty od krajanských organisací, prohlubovat rozpory mezi emigranty a krajanskými organisacemi a odhalováním nepřátelské činnosti emigrantů, kteří slouží strůjcům války v USA, podporovat nenávist krajanů k emigrantům.

Praha, 30. května 1960“⁷

Ciele rozviedky ŠtB k jednotlivým objektom záujmu 

K jednotlivým objektom záujmu a krajinám si rozviedka ŠtB v oblasti aktívnych opatrení stanovila tieto ciele:

Emigrácia

Rozviedka ŠtB si od aktívnych opatrení sľubovala ukončenie likvidačného procesu vo vnútri čs. emigrácie, bolo to jej hlavným cieľom pri tomto objekte záujmu. V pláne mali kompromitáciu emigrantských centier a jednotlivcov, odhaľovanie ich finančnej závislosti od USA a „ich predajnosť vedúcu k podvratnej činnosti“. Rozviedka ŠtB ďalej plánovala znechucovať život emigrantov v zahraničí, izolovať ich od krajanov a hlavne pomocou ich infiltrácie prostredníctvom svojich agentov prehlbovať ich vzájomnú nedôveru spolu s podnecovaním k návratom. Prehlbovať nedôveru chcela nielen medzi emigrantmi navzájom, ale aj medzi „organizátormi propagandistickej a špionážnej činnosti“ a emigrantskými centrami a jednotlivcami.

Slobodná Európa

Rozpustenie a likvidácia „Výboru pre Slobodnú Európu“, samotného vysielača „Slobodná Európa“ bolo strategickým cieľom aktívnych opatrení rozviedky ŠtB. Medzi taktické úlohy patrili jednak kompromitovať činnosť „Slobodnej Európy“ pred verejnosťou v ČSSR a v druhom rade aj pred západnou verejnosťou ako „nástroja amerických agresívnych kruhov“ a zároveň znemožňovať jej činnosť, zväčšovať vnútorné problémy a vytvoriť nedôveru voči tomuto centru.

NATO

V prípade NATO malo byť cieľom aktívnych opatrení narušenie systému vojenských základní, prehĺbenie rozporov medzi najdôležitejšími partnermi v NATO, išlo o rozpory medzi Francúzskom a SRN, USA a Veľkou Britániou a zároveň chceli celú vojenskú alianciu kompromitovať pred západnou verejnosťou. Boli vypracované čiastkové úlohy pre jednotlivé krajiny.

Ciele rozviedky ŠtB k jednotlivým krajinám 

Spojené štáty americké

V prípade „hlavného nepriateľa“ akým boli USA pre tzv. socialistický tábor bol cieľ rozviedky ŠtB dosiahnuť, aby sa „černošská otázka“ stala hlavným problémom vnútornej a zahraničnej politiky USA. V textovej podobe to znelo až románovo: „Pôjde o to, že sa stane černošská otázka zdrojom neriešiteľných rozporov medzi najreakčnejšími silami Juhu a pokrokovejšími silami Severu.“ Súčasne mala Spojeným štátom priťažovať „černošská otázka“ aj pri hospodárskej politike voči málo rozvinutým krajinám a zhoršovať pozíciu USA.

Latinská Amerika

Aktívne opatrenia v Latinskej Amerike mali byť zamerané na podkopávanie pozícií a vplyvu USA v hospodárskej a vojenskej politike. Rozviedka ŠtB si sľubovala veľa od rastúceho nacionalizmu, ktorý bol podľa nej predpokladom dobrých výsledkov pri realizácii aktívnych opatrení.

Argentína

Cieľom aktívnych opatrení v Argentíne bolo znížiť vplyv a význam amerického kapitálu v ťažbe a spracovaní argentínskej nafty a zrušenie amerického vlastníctva pozemkov v provincii Mendoza pri hranici s Chile. Aktívne opatrenia sa mali opierať o nacionalizmus.

Mexiko

Cieľom aktívnych opatrení mala byť podpora a vznik podnetu k znárodneniu hlavných priemyslových odvetví, ktoré boli pod kontrolou USA s využitím nacionalistického hnutia.

Brazília

V Brazílii išlo pri aktívnych opatreniach o cieľ zrušenia zmlúv amerických ťažobných spoločností v Brazílii a o zrušenie zmluvy s USA o prenájme ostrova Fernando Noronha a odmietnutie ďalších žiadostí USA o územie pre základne.

Rozviedka ŠtB mala spoločné zadanie pre všetkých pracovníkov na úseku Latinskej Ameriky. Odhaľovať všetky akcie pripravované proti Castrovej Kube a ovplyvniť latinskoamerické vlády a verejnosť v prospech Kuby.

Rakúsko

V Rakúsku malo byť zabránené „zneužívaniu“ jeho neutrality zo strany USA, západných štátov, malo ísť predovšetkým o SRN a Vatikán, ktoré vyvíjali na území Rakúska „podvratnú činnosť“ proti socialistickým krajinám. Rozviedka ŠtB stavala v Rakúsku pri aktívnych opatreniach na podnecovaní napätia v otázke Južného Tirolska. Ďalším cieľom aktívnych opatrení mala byť Slobodná strana Rakúska - FPÖ ako „piatej kolónie pre anšlus“ Rakúska. ŠtB chcela túto stranu kompromitovať pre neonacistické pozadie. Zároveň malo byť odhalené prenikanie západonemeckého a amerického kapitálu do Rakúska a ovplyvňovanie zahraničnej politiky Rakúska zo strany USA a SRN.

Taliansko

Cieľom rozviedky ŠtB bolo vyvolať masový odpor proti raketovým základniam v Taliansku a zvýšiť podporu politických predstaviteľov ľavicových smerov Kresťanskodemokratickej strany, predovšetkým však Republikánskej strany.

Vatikán

Odhaliť nepriateľskú činnosť Vatikánu proti tzv. socialistickému táboru a zároveň narušiť podporu Vatikánu pre politiku Západu a USA. Rozviedka ŠtB chcela ďalej odhaľovať spojenectvá USA a Vatikánu v politickej a hospodárskej oblasti v málo rozvinutých krajinách.

Francúzsko

Prioritou Rozviedok komunistických krajín, vrátane rozviedky ŠtB bolo narušovať aktívnymi opatreniami spojenecké vzťahy Francúzska s USA, SRN a Veľkou Britániou v NATO. Mali byť znemožňované pokusy krajnej pravice a „proamerických kruhov francúzskej buržoázie“ o „zvrat režimu“. Likvidovať uvádzané sily a posilniť protigaullistickú ľavicu a priblížiť ju k politike Parti communiste français(PCF). Rozviedka ŠtB chcela vytvoriť predpoklady pre organizáciu „Ľudovej fronty vo Francúzsku“. 

Spolková republika Nemecko

Úlohou aktívnych opatrení rozviedky ŠtB bolo odhaľovať pred svetovou verejnosťou militarizmus a revanšistické plány SRN a to v súvislosti s agresívnou politikou USA. Ďalej podnecovať obavy západných spojencov SRN, predovšetkým Francúzska a Veľkej Británie z nemeckého militarizmu, existujúce politické a hospodárske rozpory a obavy prehlbovať a tak zvýšiť izoláciu SRN v medzinárodných vzťahoch. Zamerať sa na kompromitáciu a vyradenie z verejného života bývalých nacistických a fašistických funkcionárov, ktorí mali v SRN zastávať vysoké funkcie. Pokiaľ išlo o málo rozvinuté krajiny, kde mala SRN hospodársky prenikať, hlavne v Ázii, tak aktívne opatrenia mali sledovať odhaľovanie spojenectiev SRN s bývalými kolonizátormi. Rovnako to malo byť uskutočnené cez kompromitáciu významných osôb.

Berlín

Prostredníctvom aktívnych opatrení chcela rozviedka ŠtB odhaľovať západný Berlín ako centrum „špionážnej a podvratnej činnosti Západu namierenej proti krajinám socialistického tábora“. Ďalej prispieť aktívnymi opatreniami k neudržateľnosti západného Berlína, ktorý bol pod správou západných okupačných mocností.

Veľká Británia

Vo Veľkej Británii si rozviedka ŠtB pre aktívne opatrenia vytipovala ako vhodné skrytej podpory smery v Labour Party, TUC (Trades Union Congress)a v britskej verejnosti hnutia za nukleárne a konvenčné odzbrojenie, ďalej hnutie proti americkým základniam a za aktívnejšiu politiku „v otázke mierového spolužitia“. Mala byť diskreditovaná podpora západonemeckého militarizmu, tak aby prišlo v tejto otázke zhoršeniu vzťahov VB so SRN a USA. Dôležitým cieľom malo byť vystúpenie vedenia labouristickej strany (a jej pôsobenie na vládu) za nukleárne odzbrojenie, zastavenie atómových pokusov, zrušenie amerických základní, presadenie bezatómového pásma v strednej Európe a riešenia berlínskej otázky v prospech ZSSR. K tomu mali byť zaktivizované – labouristická ľavica, poslanci stredu, odborárski funkcionári, predstavitelia masového hnutia za nukleárne odzbrojenie. 

Zjednotená arabská republika

Na území SAR sledovala rozviedka ŠtB vyvolanie protestných akcií zo strany egyptských a sýrskych podnikateľov a nacionalistických kruhov proti hospodárskemu prenikaniu USA do SAR. Chcela odstrániť prozápadných politikov vo vláde SAR, išlo napr. o ministra Abdel Latif Boghdadiho. Mali byť využívané židovsko – arabské spory, arabský nacionalizmus a konkurencia medzi USA a ostatnými západnými krajinami.

Irak

V Iraku sa rozviedka ŠtB mala pokúšať oslabiť pozície Veľkej Británie v hospodárskom živote a zabrániť prenikaniu politického vplyvu USA. Prostredníctvom aktívnych opatrení chcela vyvolať odpor a protestné akcie za širokej účasti irackého obyvateľstva a podnikateľov. Konkrétnymi cieľmi bolo dosiahnuť obmedzenie britského podielu z irackej nafty, vypovedanie časti Trumannovej doktríny a podstatné obmedzenie počtu irackých študentov vysielaných do USA. Rozviedka ŠtB chcela pre tieto ciele využiť izraelsko – arabské spory v  otázkach dohôd medzi Západom a Izraelom.

Indonézia

Aktívne opatrenia rozviedky ŠtB mali docieliť podnecovanie odporu indonézskej vlády a obyvateľov proti USA. Spojené štáty mali mať dvojakú politiku, ktorá mala oficiálne podporovať indonézsku vládu a zároveň tajne pripravovať pomocou špionážnej siete, rebelov a protištátnych organizácií politický prevrat. Rozviedka ŠtB mala konkrétny zoznam ľudí, ktorých chcela diskreditovať. Išlo o amerických predstaviteľov v Indonézii, veľvyslanca Howard Jonesa, námorného atašé Johna Hendersona, údajného rezidenta CIA, ktorý mal vystupovať pod krytím zástupcu filmovej spoločnosti MGM. Diskreditácia a proamerické postoje sa mali týkať aj pravicových politikov v indonézskej vláde napr. Nasutiona a Subandria.

India

V Indii sa rozviedka ŠtB mala zamerať na zmarenie amerického plánu dostať Indiu pod svoj hospodársky vplyv. Prostriedkom bolo vyvolať prostredníctvom aktívnych opatrení nesúhlas indickej vlády a obyvateľov s politikou USA. Uvedené bolo považované za hlavný cieľ, ktorému malo predchádzať zmarenie plánu USA na vytvorenie vojenského bloku medzi Indiou a Pakistanom proti ČĽR. Ďalej bola plánovaná diskreditácia politiky stranySwatantra, ale aj celková likvidácia tejto strany, ktorú rozviedka ŠtB považovala za predĺženú ruku zastupiteľského úradu USA. Mali byť vyvolávané aj protesty indických hospodárskych kruhov proti hospodárskej a technickej pomoci USA a SRN s cieľom podstatne oslabiť ich význam. Pre uskutočnenie posledného zmieneného cieľa mali byť využité nedostatky a slabiny americkej a západonemeckej hospodárskej a technickej pomoci a snahy vlád USA a SRN spojovať túto pomoc s politickými podmienkami. Ďalej mali byť využité spory medzi Indiou a Pakistanom o Kašmír a poznatky o podpore strany Swatantraod amerického veľvyslanectva v Indii.

Guinea

Cieľom celého úsilia rozviedky ŠtB malo byť zabezpečenie nezávislosti Guiney a zabránenie americkým pokusom o zapojenie Guiney do tzv. kapitalistického tábora. Mala byť uskutočňovaná vplyvová politika na obyvateľstvo Guiney, udržiavaný doterajší smer vývoja guinejského hospodárstva a vzťah k socialistickým krajinám.⁸

Základný kameň práce rozviedky ŠtB – aktívne opatrenia

Rozviedka ŠtB po usmernení z Moskvy považovala aktívne opatrenia za „základný kameň práce rozviedky“ popri budovaní novej cennej agentúry, t. j. získavaní kvalitných zahraničných agentov. Organizácia práce na jednotlivých rezidentúrach vo svete mala byť prispôsobená práci s agentmi v prospech vykonávania aktívnych opatrení. Inštrukcia upozorňovala, že v prípade aktívnych opatrení nešlo o nejaký nový prechodný smer, ale o kvalitatívny stupeň práce rozviedky a logické vyústenie práce čs. orgánov v zahraničí. Podľa uskutočnených aktívnych opatrení mali byť v neposlednom rade hodnotení jednotliví pracovníci rozviedky ŠtB. Vo vtedajšej reči podfarbenej ideológiou mal nový smer práce nasledovné vyjadrenie: „Chceme - li účinněji přispět k úsilí našeho lidu za zachování míru na celém světě – a je nakonec naše povinnost – musíme přejít od defensivy k ofensivnímu spůsobu práce. V podstatě to znamená přechod od získávání zpráv pro informaci k získávání zpráv pro využití v aktívním opatření“.⁹Znamenalo to, že dovtedajšie uskutočňovanie aktívnych opatrení malo byť skvalitnené. Ďalej mali byť získavané agentúrne správy, rozviedne dokumenty a rozpracovávané typy s cieľom verbovky, ale všetko úsilie malo smerovať k jednému cieľu: ofenzívne využívanie správ, dokumentov a agentov. Dokument zdôrazňuje, že kvantita pri produkovaní aktívnych opatrení ešte neznamená kvalitu. Komunistickému režimu malo byť prospešnejšie jedno aktívne opatrenie, ktoré vyvolá široký ohlas vo forme demonštrácií, petícií, verejnej diskusie ako niekoľko aktívnych opatrení, ktoré napr. v podobe novinových článkov uverejnených v okrajových denníkoch zostanú čitateľom nepovšimnuté. Dokument zároveň upozorňuje, že s aktívnymi opatreniami v podstate rozviedka ŠtB len začína, takže nové nápady sa rodia pomaly. Ako sa ďalej uvádza v dokumente náčelníka VIII. odboru I. správy MV (Aktívne opatrenia a dezinformácie) z 27. augusta 1960 adresovanému III. odboru I. správy MV (Francúzsko, Taliansko, Grécko, Švédsko, Belgicko): „Pro odstránění dosavadní živelnosti byl vypracován tématický plán aktívních opatření, který Vám po schválení s. Rudolfem zasílám v příloze“. Všetky navrhované aktívne opatrenia v budúcnosti mali vychádzať z tematického plánu, schváleného sovietmi, a mali podporovať hlavný cieľ, vytýčený v úvodnom tematickom pláne. Týmto postupom sa mali aktívne opatrenia zmeniť z individuálnych akcií, mnohokrát zorganizovaných narýchlo podľa možností agenta na premyslenú sériu akcií, ktorá povedie k dosahovaniu stanovených cieľov.¹⁰

Konkrétny proces schvaľovania mal byť nasledovný. Po schválení námetov aktívnych opatrení, mal spracovať operatívny odbor návrh na uskutočnenie aktívneho opatrenia, adresovaný s. Rudolfovi, teda sovietom. Až po schválení návrhu sovietmi mohlo byť aktívne opatrenie realizované. Už nemalo opakovať, aby aktívne opatrenie bolo uskutočnené ako v minulosti, teda bez schválenia sovietmi. Na centrále rozviedky ŠtB boli uskutočnené organizačné opatrenia, ktoré mali pomáhať pri skvalitnení aktívnych opatrení: na študijnom odbore bola vytvorená skupina 7 pracovníkov, určených podľa oblastí. Uvedená skupina mala za úlohu posudzovať politickú a časovú správnosť ideového námetu aktívneho opatrenia a bola poverená koordináciou v celosvetovom meradle a ďalej evidenciou aktívnych opatrení. Operatívne odbory si určili pre jednotlivé oblasti svojich pracovníkov, ktorí mali koordinovať aktívne opatrenia v rámci odboru rozviedky ŠtB.

Návrh na uskutočnenie aktívneho opatrenia adresovaný s. Rudolfovi /teda sovietom/ musel pred predložením bezpodmienečne spĺňať stanovené náležitosti: 

1. „Uvést, že návrh odpovídá tématickému plánu aktivních opatření a jaký cílsleduje.

2. Zdůvodnění, proč se akce provádí: 

1. rozbor dokumentů a zpráv (věrohodnost zpráv, jejich důležitost, spolehlivost agenta atd.);

2. současná situace, která nás oprávňuje k provedení aktivního opatření.

3. Konkrétní forma provedení akce:

4. co bude uděláno (článek, leták, dopisy, přednáška, interpelace, indiskrece atd.);

5. v které zemi a přesně jakým spůsobem;

6. u každé formy uvést časový postup akce a zda jde o formu nejvýhodnější;

• u článku uvést stručnou charakteristiku listu, jeho zaměření, rozsah, na které vrstvy působí, jak se dostane do listu a zakonspirování naší účasti;

• u interpelace uvést postavení, kde dál bude zainteresován do provedení akce, jaká bude legenda pro získání uplatňovaných informací atd.; 

• u indiskrece úvést kým, přes koho a při jaké příležitostibude provedena, současně musí být uvedenozamaskování celé akce ;

• u osob, použitých v aktivním opatření, uvést jejich stručnou charakteristiku, jejich spolehlivost, možnosti, zda byly již použity v předcházejících aktivních opatřeních;

• u použité techniky uvést, kde a jakými prostředky podklady zpracuje, kde byly technické prostředky získány a kdo pořídil překlady. Dále uvést, jaké stroje, papíry, inkousty, známky, obálky atd. budou použity. Vše posuzujte z hlediska zakonspirování.

 

4. Možnost provalu a jaká je naděje na splnění.

Dále uvést, kdo a jak bude provádět kontrolu(zasílání článků, ohlasu, komentářu tisku atd do centrály). Ke každému takto vypracovanému návrhu musí být přiloženy téze článku, body interpelace, znění dopisů, letáků atd.

Znovu upozorňujeme na to, že návrhy na provádění aktivních opatření mohou být předkládány s. Rudolfovi jedině tehdy, jestliže minimálně obsahují výše uvedené body a proto jejich vypracování věnujte pozornost.

Aktivní opatření musí být zaměřené především proti USA. Musí diskreditovat a zeslabovat zahraniční politiku a posice USA v jednotlivých státech a oblastech. Na druhém místě stojí NSR jako nástroj militaristické, protimírové a expansívní politiky USA. Aktivní opatření budou zaměřena na jeho diskreditaci s cílem dosáhnout jeho isolace. Dlouhodobě se nám pak v aktivních opatřeních jedná o to, aby byly vytvořeny podmínky pro navázání úzkých kontaktů jednotlivých kapitalistických států s našim táborem.

Formy aktivních opatření mohou být nejrůznějšího druhu. Může to být například desinformace, diskreditace, desorientace, ovlivnění veřejného mínění nebo určitých kruhů, vyvolání rozporů, jejich prohloubení atd.
 

K tomu se využívají agenturní správy a dokumenty; avšak i dobré legální poznatky lze s úspěchem použít v aktivním opatření. Základní podmínkou pro provedení úspěšného aktivního opatření je dokonalá znalost situace a správné načasování akce. V tomhle ohledu plně spoléháme na residenturu. 
 

Aby akce byly účinné, nesmí být jejich forma stereotypní. Pro ukázání různých dřívějších foremuvádím několik sestručněných příkladů aktivních opatření.

• „Měla se konat schůzka na vysoké úrovni, kde západní Německo chtělo předložit požadavky na svoje znovuvyzbrojení. Realisována novinářska akce o tom, že Anglie a Francie sblížily svoje stanoviska a budou stát proti těmto požadavkům. Účelem tiskové kampaně bylo, aby z obavy před isolací Němci předložili požadavky v daleko mírnějším tónu.“ 

• „Byl vyvolán rozpor mezi ministrem zahraničních věcí a jedním reakčním činitelem, o kterém byla rozšířena desinformace, že po volbách bude poradcem presidenta pro zahraniční politiku a bude se snažit podřídit si ministra zahraničních věcí.“

• „Byly získány podpisy poslancůa organisací a jejich jménem byla rozeslána prohlášení, nesouhlasící s akcemi jisté země. Účelem bylo demoralisovat vedoucí činitele dotyčné země, oslabit jejich důvěru v sousedy a zasít nedůvěru k reálnosti akce (agrese).

• „Bylo využito hospodářských potíží (nedostatku sboží) v jisté zemi k diskreditování a zeslabení posic menší radikální politické strany. Jménem strany bylo rozesláno provolání k obchodníkům, aby v zájmu udržení zasobování obyvatelstva vytvářeli zásoby benzinu a dále byla napádana vládni politika. Strana byla v tisku ostře napadena a vedení strany, kterému policie neuvěřila, se dostalo do značných potíží.“

• „Udělány letáky, ve kterých byly uvedeny různé přestupky, kterých se v dotyčné zemi dopustily USA. Vzhledem k tomu, že leták byl psán ve fašistickém duchu, podezření padlo na fašisty. Akce byla provedena na pokračování.“

• „Tisková konference emigrantůbyla nejprve v jedněch zahraničních novinách odsouzena jako komunistický podnik s poukazem, že někteří z nich delší dobu spolupracovali s komunisty. Když konference ve zmenšeném počtu začala, bylo zavoláno do hotelu, že tam byla položena bomba, načež účastníci úplně opustili hotel. Podezření padlo na skupinu emigrantů, která stála vůči konferenci v oposici.“

• „Dále jako dobré se ukázaly tiskové konference, na nichž byla odhalena podvratná činnost USA a snahy o verbovky našich lidí.“

• „Rovnež tak interpelace mají vždy zajištěny publicitu a ovlivňují určité kruhy.“

• „Stejně tak dobré se ukázalo uveřejnění článku a zajištění jeho ohlasu v dalších novinách, takže se jednalo o celý seriál článkůa záležitost byla diskutováná delší dobu.“¹¹

Z pochopiteľných dôvodov neboli taxatívne vymenované všetky formy aktívnych opatrení. Dokument uvádzal, že pre zverejnenie rôznych správ bolo možné využiť prejavy politických predstaviteľov, za určitých okolností aj v ČSSR, rozšírenie dobre maskovanej dezinformácie, u stykov a dablérov, ďalej išlo napríklad o podvrhy. Vítané boli návrhy nových foriem. Osobitné inštrukcie smerovali k nedostatkom, ktoré aktívne opatrenia nemali obsahovať: 

• „Anonymní dopisy nemají žádny ohlas, neboť jsou pokládány za pomluvy a adresát (zejména redakce) je hází do koše, proto je lepší dopis podepsat třeba i vymyšleným jménem. Vzhledem k dosavadním špatným skušenostem s anonymními dopisy budou akce tohto druhu schvalovány jen ve zcela mimoŕádných případech.“

• „Nepoužívat zpráv z našeho tisku, neboť se tím provalí agent.“

• „Překlady dělané v centrále, se provalí pro čechismy, proto je musí dělat agent, nejlépe jen podle schválených tézí.“

• „Potíž, pokud jde o styl dopisu nebo článku. V případě, že agent je použit na více článků, musí měnit styl psaní, jinak se provalí jako pisatel všech článků.“

• „Používání jednoho psacího stroje na několik akcí je nesprávné. Došlo by k provalu jen proto, že psací stroj, použitý ve dvou akcích, měl nepatrnou chybičku v jednom typu a tak se poznalo, že šlo o jednoho pisatele.“

• „Ručně psané adresy či dopisy se provalí na formě písma (zejména americký rukopis se líší od evropského).“

• „Otisky prstůlze jen velmi zdlouhavě nesnadne odstraňovat a proto se musí pracovat v rukavicích a když se dopisy roznášejí, doporučuje se zabalit je do papíru, který se pak vezme zpátky.“¹²

Aktívne opatrenia, ktoré boli jednou z foriem ofenzívnej práce rozviedky ŠtB úzko súviseli s vplyvovou politikou. Dokument uvádzal, že v minulosti sa vyskytli chyby, ktoré mali príčinu v úrovni agentov, ktorí neboli schopní uskutočňovať vplyvovú politiku. Z tohto dôvodu bolo v minulosti takýchto operácii len minimálne množstvo. Aby pracovníci rozviedky ŠtB do budúcnosti predišli opakovaniu chýb, mali venovať zvýšenú pozornosť novo rozpracovaným stykom, ktoré mali byť posudzované aj z hľadiska uskutočňovania vplyvovej politiky. Pre tento cieľ mali spĺňať zodpovedajúce predpoklady. Pri návrhu aktívnych opatrení mali pracovníci rozviedky ŠtB vychádzať nielen z už získaných materiálov, ale mohli postupovať aj obrátene a upozorniť centrálu rozviedky, že podľa ich mienky je vhodná situácia pre uskutočnenie určitého aktívneho opatrenia, ktoré by boli schopní realizovať, keby mali k dispozícii konkrétne materiály. Následne sa mala centrála rozviedky ŠtB pokúsiť uvedené materiály získať. Predtým však bolo potrebné na mieste (na rezidentúre v zahraničí) uskutočniť poradu, či materiály nemožno získať priamo od agentov alebo typu, styku na mieste. Pokiaľ išlo o ohlasy a výsledky po realizácii aktívnych opatrení, mali byť vždy riadne vyhodnotené, pretože informácia o výsledku išla aj do rúk s. Rudolfa, teda sovietov. Konkrétne spracovanie aktívneho opatrenia predpokladalo nasledujúci postup: 

1. „Konkrétní návrh na aktívní opatření předkládá operativní odbor.

2. Návrh je adresován s. ministrovi ke schválení. 

3. Originál návrhu se předává s. náčelníkovi plk. Millerovi a jedna kopie s. poradcovi. 

4. Postup při návrhu:

1. Úvodem uvést – návrh odpovída tematickému plánu aktivních opatření a jaký sleduje cíl.

2. Zdůvodnění, t. j. stručný rozbor získaných dokumentůa zpráv  (věrohodnost poznatkůa agenta, důležitost poznatků) a říci podstatu opatření.

3. Navázat na současnou situaci, která nás opodstatňuje k provedení aktivního opatření.

4. Forma provedení – zcela konkrétně (článek, interpelace, přednáška, indiskrece, leták, dopisy a pod.).

Ve které zemi a přesně jakým způsobem bude provedeno.

Jde – li o článek je třeba uvést stručnou charakteristiku listu, jeho zameření, rozsah, na jaké vrstvy působí, jakou formou se do listu dostane, zakonspirování naší učasti. 

Použije - li se agent, uvést jeho spolehlivost, zda již prováděl aktivní opatření, kolik a s jakým úspěchem, možnosti, vztah k listu a pod., při interpelacích jeho postavení, či koho zainteresuje do provedení, jako u bude mít legendu pro provedení akce a získání uplatňovaných informací.U indiskrece uvést kým, přes koho a při jaké příležitosti bude provedena a jak bude maskována. U každé formy uvést, zda jde o formu nejvýhodnější a časový postup akce.

U použité techniky uvést kdo a jakými prostředky (stroje, papíry, podpisy, inkousty, známky, obálky a pod.) podklady zpracuje, kde byly technické prostředky získány a kdo pořídil překlad. 

5. Zhodnotit, jaký následek by mělo provalení akce a jaká je naděje na splnění aktivního opatření. 

6. Uvést, kdo a jak bude provádět kontrolu (zasílaní článků, ohlasů, komentářů tisku a pod. do centrály).

7. Téze článků, přednášek, body interpelace, znění dopisů, letáků a pod musí být přiloženy k návrhu. Je – li v návrhu odvolávka na instituce, tisk. agentura, určité osoby, styky s agenty a bylo - li by na úkor jasnosti návrhu objasňovat činnost, charakter a postavení těchto organizací a osob, je třeba objasnění a charakteristiky připojit jako přílohu k návrhu.

 

1. Tématický plán aktivních opatření vypracovává studijní odbor. 

2. Náměty na aktivní opatření (v souladu s tematickým plánem) předkládají iniciativně všichni orgánové I. správy, tzn. i soudruzi na rezidenturách studijnímu odboru přes pracovníky určené na jednotlivých operativních odborech.

3. Konečné návrhy námětů předkládá VIII. odbor ke schválení vedení správy.

 

1. VIII. odbor určuje pro práci na aktivních opatřeních podle oblasti tyto soudruhy: Zajíc, Troul, Černý, Knap, Kolínská, Jiskra a Musil.

2. Určení soudruzi zodpovídají za správnost námětu aktivního opatření pro svou oblast a ve spolupráci určeným operativním pracovníkem rozpracují návrh námětu, který bude kromě hlavní myšlenky obsahovat seznam potřebných materiálů, jak a kým materiál bude získan a zpracován (konkrétní úkoly pro rezidenturu, operatívní odbory a VIII. odbor) a jaký reálný výsledek lze od aktivního opatření očekávat. Bude – li nutné, aby na podkladech pro provedení aktivního opatření pracovalo více soudruhů, bude v návrhu uvedeno, kteří soudruzi se na zpracování podkladů budou podílet a jaký čas si zhruba práce vyžádá.

3. Koordinací práce při předkládání namětů aktivních opatření bude zajišťovat s. Moučka, který bude dbát na to, aby námět odpovídal tematickému plánu aktivních opatření.

4. Vedení správy schválí námět z hlediska jeho významu pro socialistický tábor.

5. Schválený námět bude předán k operativnímu rozpracování příslušnému operativnímu odboru.

6. Přii vypracování podrobného návrhu na aktivní opatření bude operativní pracovník konsultovat návrh se s. Moučkou. Na základě zavedené evidence aktivních opatření na VIII. odboru bude posouzena konkrétní vhodnost formy při provedení akce, otázky technického provedení (stroje, papíry, barvy, podpisy atd.), bude posouzena možnost rozšíŕení akce do dalších zemí, časování akce a bude stanovena kontrola průběhu.

7. Takto projednaný konkrétní návrh bude předložen operativním odborem vedení správy ke schválení. 

8. Podle schváleného návrhu zajistí příslušný operativní odbor provedení aktivního opatření a sdělí VIII. odboru kontrolu průběhu a výsledek. 

9. Po oznámení průběhu a výsledku aktivního opatření provede soudruh Moučka ve spolupráci s určenými pracovníky vyhodnocení akce a dokončí evidenci aktivního opatření.

10. Bez schválení návrhu na aktivní opatření nesmí operativní odbory a residentury aktivní opatření provádět.

11. Jednotlivé návrhy na aktivní opatření budou uloženy u určených pracovníků.

Praha 30. května 1960“¹³

---