Operácia ÚROK- aktívne opatrenie HAM

Cieľom aktívneho opatrenia s krycím názvom „HAM“ v rámci operácie „ÚROK“ bolo poškodiť americké obchodné záujmy v Japonsku s dopadom na bilaterálne obchodné dohody. Námet podali 13. septembra 1988 príslušníci ŠtB npor. Ferdinand Valent „Dolňák“ a npor. Ing. Eduard Pálka „Zelina“ obaja z rezidentúry čs. rozviedky v Tokiu spolu s → 47. odborom (odborom Stredného a Ďalekého východu) na → 36. odbor I. správy FMV – (odbor aktívnych a vplyvových opatrení).​^[1]

Pri príprave aktívneho opatrenia rozviedka zohľadňovala aktuálnu situáciu v Japonsku. V tom čase prebiehali japonsko – americké jednania o novej dohode týkajúcej sa importu poľnohospodárskych produktov z USA. Platnosť predchádzajúcej vypršala 31. marca 1988. Americké požiadavky v novom návrhu zmluvy sa týkali zrušenia obmedzenia dovozu poľnohospodárskych produktov do Japonska a zrušenia Livestock Industry Promotion corp., organizácie, ktorá sa podieľala na distribúcii a určovaní cien dovážaného mäsa. Americké požiadavky boli pre Japonsko málo akceptovateľné z hľadiska ochrany vlastných farmárov, ktorí predstavovali oporu vládnej liberálno – demokratickej strany. USA uplatňovalo voči Japonsku tlak, že uplatnia vo svojich ekonomických vzťahoch článok 301 obchodného zákona a predložia celú otázku do GATT (Všeobecná dohoda o clách a obchode), čím by prišlo k politickej eskalácii napätia. Japonsko 20. júna 1988 podpísalo dohodu, ktorá obsahovala záväzky Japonska k liberalizácii dovozu hovädzieho mäsa do krajiny od 1. apríla 1991 a ročný nárast dovozu tejto komodity o 60 tisíc ton od roku 1988 do roku 1991. 

Po zrušení dovozných kvót malo Japonsko postupne zaviesť v rokoch 1991 – 1993 pevné tarify a v ďalšom období mali byť tarify dojednané v súlade so závermi GATT. Japonsko sa zároveň zaviazalo zrušiť zasahovanie Livestock Industry Promotion corp. do dovozu hovädzieho mäsa. Podpisovanie dohody bolo výrazne ovplyvnené nátlakom japonských farmárov a bola podpísaná až v treťom možnom termíne. Farmári hrozili opatreniami vedúcimi k zníženiu dovozu obilia z USA o 20 % a jeho náhradným dovozom z iných štátov. V dôsledku obáv pred povolením ďalšieho dovozu lacného hovädzieho mäsa z USA farmári na Kjúšú koncom apríla 1988 demonštratívne spálili americký automobil, pomaranče a americkú štátnu vlajku. Predstavitelia farmárov Mitsugu Horiuchi – predseda rady poľnohospodárskych fariem a Takahiro Jokomichi – guvernér ostrova Hokkaidó požadovali urýchlene protiopatrenia vo forme 100 miliardovej kompenzácie za straty a nižšie úroky na protiopatrenia, tak aby sa znížil negatívny dopad zmluvy. Takéto východiskové podmienky tvorili „slušné podhubie“ pre subverzné operácie a dezinformačné kampane komunistických rozviedok, medzi ktoré patrila aj „menšia sestra“ KGB, československá rozviedka - I. správa FMV.

Aktívne opatrenie bolo realizované dvomi formami. Najprv bol zaslaný anonymný list v mene „organizácie na podporu japonských farmárov“ adresovaný na zastupiteľský úrad USA v Tokiu. Japonské ministerstvo poľnohospodárstva bolo ďalším prijímateľom spolu so sieťou obchodných domov, ktoré boli zainteresované na predaji amerického mäsa.^[2]

Československá I. správa FMV vychádzala z poznatkov, že v prípade ochrany japonských hospodárskych záujmov už v minulosti boli zaslané tvrdé výhražné listy japonským úradom.

Rozviedka sa inšpirovala aj prípadom vydierania japonskej firmy Morinaga, kde vydierači hrozili otráviť bežné výrobky firmy v predaji, pokiaľ im nebude zaplatené výkupné. Prípad bol v japonskej tlači niekoľko rokov predtým široko medializovaný. Falošný list vytvorený v „dielni ŠtB“ pre potreby aktívneho opatrenia „HAM“ mal výhražný charakter, v ktorom „organizácia na podporu záujmov japonských farmárov“ uvádzala, že v prípade mäsa z USA bude toto otrávené špeciálnym jedom, ak sa japonská strana nevzdá jeho stiahnutia z trhu. K listu bol priložený rozbor a účinky jedu. V prípade potreby pri plánovaní aktívneho opatrenia bolo pripravené aj podrobnejšie vysvetlenie, že ide o látku, ktorá má podobné účinky ako prudko jedovatý tetrodotoxin (vyrábala japonská firma Sankyo a bol použiteľný ako protijed pri otravách rybou Fugu). Ďalšou formou bol leták s názvom „Za záujmy japonských farmárov !“, ktorý bol doručený na 21 vybraných adries (išlo hlavne o adresy obchodných domov Daimaru, Matsuzakaya, Seibu, Mitsukoshi a ďalších) a obsahoval výzvu k bojkotu amerického mäsa v japonských obchodoch. Listy boli písané v angličtine so zámerne školáckymi chybami.

Aktívne opatrenie realizovali príslušníci rezidentury v Tokiu vo večerných hodinách v dvoch etapách – 5. decembra a 13. decembra 1988. Po realizácii akcie sa na konci roku 1988 uskutočnili protestné akcie. Opatrenia japonskej vlády v súvislosti s dovozom mäsa mali za následok stiahnutie vysokých kompenzácií v prospech chovateľov dobytka a zavedenie prísnej kontroly akosti dovážaného mäsa. Odpor obyvateľstva voči liberalizácii dovozu mäsa sa koncentroval do poľnohospodárskych oblastí Tohoku, Hokkaidó, Kjúšú a mal podobu protestných zhromaždení. Na protestoch sa zúčastnilo až 6 tisíc účastníkov, ktorí boli organizovaní prevažne japonskými odbormi a tiež vznikli aj individuálne protesty (samovražda Abeho z Ehime).^[3]

Opatrenie vlády na utíšenie protestov sa týkalo revízie a stabilizácie cien hospodárskych produktov  v záujme ochrany chovateľov pred ich výkyvmi. Ďalej japonská vláda zabezpečila vývoz vysokokvalitného japonského mäsa do USA. Pri jednaniach japonského premiéra Noboru Takešitu s prezidentom Bushom sa nepodarilo vyriešiť sporné otázky v oblasti vzájomného obchodu. Rozpory sa prejavili v otázke vývozu USA mäsa do Japonska. Japonský premiér sa obával, že by mohlo prísť k destabilizácii vnútropolitickej situácie v dôsledku likvidácie japonských farmárov, a preto bolo dohodnuté zatiaľ odložiť riešenie tejto záležitosti s USA.

Československá rozviedka vyhodnotila, že aktívne opatrenie „HAM“ splnilo účel a bolo účinné. Čiastočne prispelo k ústupkom japonskej vlády v danej otázke a pomohlo vytvoriť východiskovú situáciu pre ďalšie protesty farmárov proti importu ďalších poľnohospodárskych komodít z USA.^[4]

Autor: Lubomír Morbacher