Hlavný nepriateľ. Aktívne opatrenia proti Spojeným štátom americkým a NATO

Boj proti Spojeným štátom americkým (USA) a Severoatlantickej aliancii (NATO) predstavoval v činnosti rozviedok komunistických krajín absolútnu prioritu. Oblasť aktívnych a vplyvových opatrení nebola výnimkou.

Pojem „hlavný nepriateľ“ sa oficiálne používal v dokumentoch československého ministerstva vnútra (v medzinárodných a interných dokumentoch, rozkazoch, smerniciach, vo zväzkovej agende, ako aj v bežných písomnostiach).

Pri hlbšom zamyslení neznie tento zvrat veľmi prirodzene. Bol však v priamej dikcii obradného, propagandistického formalizmu jazyka vtedajšieho režimu. Mal zdôrazniť význam, prikladaný potrebe zápasu s takto vymedzeným protivníkom, predstavujúcim najväčšiu hrozbu pre komunistické režimy. Mohol by byť aj dobrou psychologickou sondou do paranoidného myslenia komunistických vodcov, ktorí podobné pojmy presadzovali a vyžadovali. Nepriateľom na domácej pôde, bol ktokoľvek, kto prejavil túžbu po slobode. Vonkajším nepriateľom bol slobodný svet už len tým, že existoval. A ak sa demokratické krajiny rozhodli s nehumánnym, ľudské slobody potláčajúcim komunistickým režimom zápasiť, bola potreba deklaratórneho pomenovávania nepriateľa zo strany predstaviteľov totalitných režimov ešte výraznejšia.

„Hlavnému nepriateľovi“ bola vždy venovaná úvodná časť dokumentov, ktorými sa činnosť rozviedky riadila a mala určujúci dopad na jej činnosť. V smernici čs. rozviedky pre agentúrne operatívnu prácu v zahraničí z roku 1964 (ktorú schválil vtedajší minister vnútra Lubomír Štrougal) je hlavný nepriateľ definovaný:

„Vychádzajúc z daného pomeru síl vo svete a z jeho vývojových perspektív, z dôsledného poňatia straníckosti a ofenzívnosti v rozviednej práci, je prvoradou úlohou čs. rozviedky boj proti hlavnému nepriateľovi v celosvetovom meradle. Hlavným nepriateľom je ten imperialistický štát, alebo zoskupenie, ktorého sily a prostriedky (vrátane vedecko-technického potenciálu) sú rozhodujúcou základňou pre organizovanie a koordináciu agresívnych vojenských, hospodárskych, politických a ideologických akcií proti

1. socialistickej sústave ako celku,
2. proti ČSSR ako jej súčasti,
3. pokrokovým silám v ktorejkoľvek oblasti sveta,
4. národne oslobodzovacím hnutiam.

V súčasných podmienkach je v tomto globálnom pojatí hlavným nepriateľom USA. Zameranie práce. čs. rozviedky musí byť v súlade s týmto pojatím a to na všetkých úsekoch. V jednotlivých prípadoch treba prihliadať aj k špecifickým úlohám prvoradého významu pre ČSSR. V európskej oblasti je potrebné napr. aktívnu činnosť zamerať najmä proti NSR a agresívnemu zoskupeniu NATO“. 

Táto dikcia a definícia sa do konca trvania komunistického režimu v Československu nezmenila. Prispôsobovala sa vývoju na medzinárodnej politickej scéne a medzi hlavných nepriateľov sa tak postupne začiatkom 80-tych rokov dostáva aj komunistická Čína. No na prvom mieste až do novembra 1989 „...sú v súčasných podmienkach Spojené štáty americké a nimi organizovaný pakt NATO, ktorého popredným členom v Európe je Nemecká spolková republika.“ (→​ Směrnice pro rozvědnou práci I. správy SNB, 1983 ). Boj s hlavným nepriateľom bol integrálnou súčasťou operácií komunistických rozviedok.

Americké prezidentské voľby

Dnes sa často a celkom otvorene hovorí o ruskom ovplyvňovaní amerických prezidentských volieb. Ani v tomto prípade sa nejedná o nový fenomén. Voľbe „najmocnejšieho prezidenta“ sa venovali už komunistické tajné služby. Inštruktážny dokument čs. rozviedky z polovice 60-rokov​¹ k príprave a realizácii aktívnych opatrení (AO) uvádzal: „Vezmime si situáciu pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch v roku 1964. Vieme aké postavenie má americký prezident. Je jasné, že žiadny americký občan, ktorý sa dostane do takejto funkcie, nemôže uskutočňovať úplne samostatnú, na nikom nezávislú politiku. Je poplatný celému množstvu vplyvov, ktoré naň tlačia, či už zo strany Kongresu, tak zo strany Pentagonu, štátneho Departmentu, jednotlivých poradcov, spravodajských služieb a podobne. Záleží na tom, akou silnou osobnosťou je, aby si zachoval maximum osobnej nezávislosti. Je pochopiteľné, že nám nemohlo byť ľahostajné, ktorý vtedajší prezidentský kandidát zvíťazí. Medzi Johnsonom, Rockefellerom, Goldwaterom, Lodgom a ďalšími, existovali mnohé rozdiely. Jednoducho povedané, bolo medzi nimi treba nájsť najmenšie zlo. Preto bol stanovený Goldwater, ako hlavný objekt našich aktívnych opatrení s cieľom jeho maximálnej diskreditácie.“ Je samozrejme škoda, že s ohľadom na stav v akom sa dnes materiály k realizovaným AO nachádzajú², nemáme k dispozícii konkrétne dokumenty k Barrymu Goldwaterovi. Z daného dokumentu nie je tiež možné zistiť, či tieto operácie prebiehali priamo na územi Spojených štátov. Existujú však dokumenty ďalších operácií, na ktorých je možné boj komunistických rozviedok proti USA a NATO demonštrovať. 

Barry Morris Goldwater (1909 - 1998)
Americký republikánsky senátor za štát Arizona (1953-1964, 1969-1987) a republikánsky prezidentský kandidát v r. 1964. Ako konzervatívny republikán vyzval k tvrdšiemu diplomatickému postoju k ZSSR, postavil sa proti vyjednávaniu o kontrole zbraní. V prezidentskej kampani vyhral v roku 1964 niekolľko kľúčových primáriek a hneď pri prvom hlasovaní vyhral i republikánsku prezidentskú nomináciu. V kampani bojoval proti stávajúcemu prezidentovi Lyndonovi B. Johnsonovi. V jeho neprospech nakoniec zohralo obvinenie, že je extrémny antikomunista, ktorý by mohol krajinu zaviesť do vojny so ZSSR.​
Foto: internet

Pod taktovkou KGB

Činnosť proti „hlavnému nepriateľovi “, snaha oslabiť ho, diskreditovať v očiach jeho spojencov a verejnosti, bola obsahom aktivít → I. správy MV od samého počiatku jej existencie v r. 1953. Po prekonaní „krízového obdobia“, spojeného s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, sa v druhej polovici 70. rokov operácie po línii aktívnych opatrení v problematike „hlavného nepriateľa“ obnovili v pôvodnej intenzite. Koordinácia s akciami spriatelených komunistických služieb bola omnoho lepšia. Pod taktovkou Moskvy sa jednotlivé okruhy a ciele diskutovali na vzájomných poradách služieb východného bloku. Napríklad činnosť → 36. odboru vychádzala na konci 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia³ zo záverov porady delegácií rozviedok krajín socialistického společenstva, ktorá sa uskutočnil v Moskve v dňoch 17. - 24. septembra 1979. Výsledkom rokovaní bol Záverečný dokument, ktorý pre oblasť aktívnych opatrení stanovil úlohy:​

• odvrátenie možnosti globálneho raketového konfliktu, prechod vládnych politických a verejných kruhov západu na realistickejšie pozície vo všetkých aspektoch politiky mierovej koexistencie, 
• oslabovanie pozície USA v Západnej Európe a iných kľúčových oblastiach sveta, zostrovanie konfliktov v rámci NATO,
• kladenie odporu politickej a vojenskej integrácii krajín spoločného trhu a brániť najreakčnejším kruhom zaujímať vedúce postavenie v Západnej Európe,
• poskytovanie podpory národnooslobodzovacím hnutiam v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike,
• odhaľovanie intríg pekingského vedenia,
• diskreditovať a kompromitovať činnosť nepriateľských tajných služieb, centier ideologickej diverzie, emigrantských a sionistických organizácií, odhaľovať akcie špeciálnych služieb západných krajín namierených na pomoc disentu a tzv. „ochranu ľudských práv⁴

Ciele „Záverečného dokumentu“ a rovnako dohody z rokovaní predstaviteľov →​ I. správy FMV v  Moskve boli zapracované do ročných plánov čs. rozviedky a pretavili sa do konkrétnych tzv. dlhodobých aktívnych opatrení. Spolupráca so sovietskou rozviedkou v oblasti boja s hlavným nepriateľom zahrňovala AO „Sépia“ a AO „Long“. V rámci týchto operácií sa realizovali ďalšie konkrétne aktívne opatrenia. Obsahom AO „Sépia“ bolo:

• odhaľovanie reakčnej politiky USA 
• odhalovanie americkej politiku sily a diktátu, 
• diskreditácia amerických vojensko-politických strategických koncepcií v rámci NATO
• diskeditácia Reaganovej doktríny boja proti terorizmu, ako nástroja proti ZSSR a pokrokovým revolučným národno-oslobodzovacím hnutiam.
• bránenie rozširovaniu jadrového potenciálu USA a diskreditácia agresívnej politiku USA vo svete, vmiešavanie sa do vnútorných záležitostí iných krajín.

Cieľom dlhodobého línijného AO „Long“ bolo rozpracovávanie Severoatlantickej aliancie. Aktívne opatrenia realizované I. správou ZNB sa v tomto prípade mali sústreďovať na južné a juhovýchodné krído NATO najmä na udržovanie napätia v grécko-tureckých vzťahoch využívaním cyperskej otázky. V tejto súvislosti napríklad rozviedka realizovala v cyperských novinách AO MARE (1981), ktoré bolo rozšírené do Grécka a gréckej lobby v Kongrese Spojených štátov. Pri jeho realizácii bol využitý materiál dodaný sovietskou stranou: „Pošliapávanie základných ľudských práv a slobôd občanov Cypru zahraničnými interventmi“. Článok mal poukázať na zneužívanie vojenských základní Veľkej Británie na Cypre americkou stranou. ⁵ Medzi jednu z najlepšíe hodnotených akcií realizovaných čs. rozviedkou patrilo aj aktívne opatrenie AO ZBOR z februára 1981. V tomto prípade išlo o zverejnenie prísne tajných materiálov o plánoch velenia amerických vojsk v Európe. Podklady dodala KGB a tlač zborníku sa uskutočnila v Československu. Materiál sa potom ďalej šíril a distribuoval vo Veľkej Británii a ďalších krajinách západnej Európy. Podobný rukopis malo aj AO BOR, kde išlo o využitie tajných materiálov k rozmiestňovaniu rakiet dodané sovietskou stranou. Rezidentúra Brusel ich predala svojmu agentovi ktorý vystúpil v belgickom parlamente.⁶

Aktívne opatrenie BRITZ

V prvej polovici 80 rokov sa stali témou úvahy o znížení počtu konvenčných vojenských síl v Európe. Na adresy viac ako 600 organizácií, či už rôznych mierových hnutí, ale i rôznych iných spolkov prišla brožúra s názvom „Soviet military power? Allegations and facts.“ Odosielateľom bola organizácia tzv. Zelených v Spolkovej republike Nemecko (SRN). Išlo o reálnu organizáciu a na obálkach rozviedka použila logo tejto organizácie z letáku, ktorý v minulosti organizácia použila a distribuovala pri proteste proti rozmiestneniu amerických rakiet v SRN. V tomto prípade však išlo o AO „ Britz“ 36. odboru čs. rozviedky. Výrobu brožúry na „papieri zahraničnej produkcie“, ako aj výrobu obálok zabezpečovala technická skupina odboru. Obsah tvorili vybrané výroky amerických politikov a vojenských predstaviteľov z minulosti o vojenskej prevahe Západu, doplnené o grafy a štatistiky, ktoré mali dokazovať „nepravdivosť tvrdení o vojenskej prevahe ZSSR a Varšavskej zmluvy.“ Obsahovú stránku materiálu zabezpečoval odbor aktívnych opatrení 1. hlavnej správy KGB ZSSR. Brožúra bola vydaná v päťtisícovom náklade a obsahovala text v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku. Polovicu nákladu čs. rozviedka odovzdala pre potreby KGB a druhá časť bola rozoslaná na vybrané adresy. Parížska rezidentúra čs. rozviedky zabezpečila preklad brožúry do tureckého jazyka a táto jazyková mutácia bola rozdávaná počas pochodu príslušníkov tureckej menšiny organizovanej francúzskym mierovým hnutím. Rozviedka zabezpečila aj grécku verziu, ktorú distribuovala na vybrané adresy rôznych organizácií v Grécku a plné znenie letáku vyšlo 8.11.1983 v denníku Apogevmatini. Aktívne opatrenie bolo zastavené po operatívnom stretnutí na úrovni zástupcov odborov AO rozviedok ČSSR a NDR v Cínovci, keď „nemecká strana upozornila na tlačové a jazykové chyby v nemeckej mutácii a doporučila AO ďalej nešíriť“.⁷

Aktívne opatrenie DVA

Keď v marci 1983 predstavil prezident Ronald Reagan americkej a svetovej verejnosti projekt Strategickej obrannej iniciatívy (SDI), spôsobil na medzinárodnej politickej scéne senzáciu. Projekt známy ako Hviezdne vojny totiž znamenal odmietnutie dovtedajšieho konceptu medzinárodnej bezpečnosti založenom paradoxne na hrozbe vzájomného zničenia v prípade využitia jadrového potenciálu. Americká SDI sa stala okamžite témou číslo jedna pre všetky rozviedky východného bloku a okrem masívnej → operácie NRJAN, komunistické krajiny zahájili vlnu aktívnych a vplyvových operácií s cieľom širokého ovplyvňovania verejnej mienky v západnej Európe.​

V októbri 1984 dostal plk. Vladimír Iľjič Gorovoj (poradca KGB pôsobiaci na Ministerstve vnútra ČSSR) cestou vnútorného odboru MV správu od náčelníka čs. rozviedky genmjr. Karla Sochora, v ktorej ho Sochor informoval, že 36.odbor (odbor aktívnych opatrení) pripravuje vydanie publikácie v niektorej krajine západnej Európy, ktorá mala čitateľom ponúknuť „pripravené odpovede“ na otázky:

• „Je sovietska vojenská hrozba realitou alebo fikciou? Alebo ako je to s porušovaním približnej strategickej rovnováhy? 
• Dosiahlo sa niečo tým, že neprebiehajú vzájomné jednania o odzbrojení? Alebo : jednanie z pozície sily vedie do slepej uličky.
• Existuje reálna možnosť zvíťaziť nad ZSSR v zbrojení? Spravil Reaganov program zbrojných výdajov svet bezpečnejším, alebo to viedlo k tomu, že od jeho realizácie sa stal svetový mier krehkejším a svet sa priblížil k hrozbe svetového jadrového konfliktu?
• Prečo sa niektorým vrstvám americkej vládnucej triedy zdá nukleárna vojna nevyhnutná a prečo ju považujú za žiaducu? Alebo: realita s obmedzenou, dlhodobou kozmickou a jadrovou vojnou z pohľadu odborníka.
• Prežitie sveta vyžaduje znížiť stav ozbrojených síl a zbraní. Zbrojenie v dôsledku neprinesie úžitok nikomu, pretože ohrozenie ZSSR a ďalších krajín, bude znamenať väčšie ohrozenie USA.⁸

Sochor tiež informoval sovietskeho poradcu, že „text bude napísaný z pozície západoeurópskeho liberála s predpokladaným rozsahom 80 až 100 strán. ... Informáciu podávam s návrhom súčinnosti, s tým, že text vám budeme priebežne poslielať k posúdeniu a event. pripomienkam“.⁹

Obr. Jean Verstappen, foto: fondspourlejournalisme.be

Táto správa poradcovi KGB bola začiatkom realizácie AO DVA, ktorého cieľom bolo: „Prispieť k prehĺbeniu rozporov medzi USA a zapadoeurópskymi štátmi v otázke vojny a mieru a zároveň podporiť mierové hnutie v Západnej Európe“. ¹⁰ Po počiatočných komplikáciách s výberom správneho „autora“ a predražení plánovaných nákladov bolo k realizácii samotného AO nakoniec prikročené vo februári 1987. „Autorsky“ sa publikáce zhostil evidovaný styk (ES) rezidentúry Brusel s krycím menom „PEN“. V skutočnosti išlo o Jeana Verstappena. Dôvodom prečo bol vedený „iba“ v kategórii ES a nebol v súlade so smernicami registrovaný a evidovaný ako tajný spolupracovník bol ten, že podľa platných smerníc nebolo možné registrovať členov západných komunistických strán v tejto kategórii. Jean Verstappen bol členom Komunistickej strany Belgicka a člen predsedníctva Svetovej rady mieru.​¹¹  Jeho riadiacim orgánom bol starší referent špecialista → 42. odboru I. správy mjr. Jan Braňka „Krupka“. Za vydanie publikácie „Prečo vojny, prečo nie mier“? (Pourquoi des guerres ? Pourquoi pas la paix ?, Limal, 1988​) zinkasoval J. Verstappen 60 000 belgických frankov. Kniha vyšla vo februári 1988 v náklade 3000 kusov, z čoho 2000 bolo opatrených ISBN a bolo ju možné voľne predávať v belgických kníhkupectvách.

Obr. Reklama na publikáciu v západnej tlači.
Tisíc kusov bolo rozoslaných na rôzne adresy s využitím Verstappenových kontaktov. Publikácia sa voľne rozdávala počas mierovej manifestácie a osláv 1. mája, ktoré organizovala Belgická strana pracujúcich. Vo vyhodnotení operácie riadiaci orgán „Krupka“ konštatoval: „Od počiatku pristúpil „PEN“ k realizácii nášho AO veľmi iniciatívne a na základe téz zaslaných centrálou, spracoval veľmi fundovaný materiál, ktorý plne podriadil nášmu hlavnému záujmu, kritike pravicovej politiky USA. (...) V priebehu realizácie sa tiež podarilo zaistiť opakované pozitívne recenzie v časopisoch Recontre, Paix a Nia Voko. Pozitívne je možné hodnotiť aj prístup P. k prehĺbeniu dopadov AO, keď na základe požiadavky KP (kádrového príslušníka rozviedky - pozn. autora) zaistil jeho preklad do Esperanta a v súčasnosti je realizované ako AO DVA II.“¹²

Obr. Mjr. Jan Braňka „Krupka“, zdroj: ABS

AO MACH a AO TLO

Pri ďalšej operácii išlo o vzájomnú spoluprácu s východonemeckou rozviedkou HVA (Hauptverwaltung Aufklärung), kde československá strana zabezpečovala podkladový materiál vypracovaný dôverníkom s krycím menom „Asistent“. Samotnú realizáciu operácie zabezpečovala nemecká strana a jej výsledkom boli AO MACH a AO TLO v podobe spracovania dvoch knižných publikácií. V prípade AO MACH išlo o knihu, ktorú „napísal“ nemecký „autor“ Gerhard Kade. Kniha mala názov „O prospešnosti hviezdnych vojen s podtitulom Legendy a skutočnosť. Vyšla v SRN v lete 1987. Gerhard Kade bol nemecký autor a vydal viacero knižných publikácií. Po odchode z univerzity sa venoval aktivitám v tzv. KOFAZE (Výbor pre mier, odzbrojenie a spoluprácu) a neskôr bol tiež členom Centra pre marxistický mierový výskum, ktoré malo priame prepojenie na Nemeckú komunistickú stranu pôsobiacu v SRN. Kade bol agentom Stasi s krycím menom Super. Informácie o druhej publikácii z dôvodu konšpirácie neboli československej strane poskytnuté.

AO DOVOZ

Obr. Ideový spolupracovník čs. rozviedky Jája - prof. Ing. Jaroslav Jakš​ (1937 - 2019), zdroj: imup.cz

Cieľom AO DOVOZ, bolo „prehĺbenie rozdielnych názorov medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a USA na obchod s krajinami východného bloku. Zvýraznením výhody obmedzenia obchodu pre Spojené štáty, podnietiť diskusiu o nutnosti väčšej samostatnosti v obchodných stykoch medzi krajinami Východnej a Západnej Európy a tým zhoršiť pozíciu Američanov v Európe.“¹³ Autorom námetu bol mjr. Bohuslav Novosad „Novotný“ z → 80. odboru I. správy (Odbor pre rozviednú činnosť z územia ČSSR). Aktívne opatrenie bolo realizované formou brožúry a informácie v nej boli čerpané iba z kníh západných autorov. Samotný text publikácie napísal po konzultáciách s plk. Václavom Mocom „Mourkom“ z 36. odboru ideový spolupracovník Jája.​¹⁴

Obr. Vľavo plk. Václav Moc „Mourek“ a mjr. Bohuslav Novosad „Novotný (vpravo). Foto: ABS

Brožúra bola rozdelená do 4 kapitol a rozpracovávala nasledovné tézy:

Po optimizme 60. rokov nastáva v 70. a 80. rokoch, v dôsledku novej politiky USA obrat, ktorý však prijímajú politické a ekonomické kruhy na Západe rôzne. Problémom je táto nová politika najmä pre NSR vo vzťahu k NDR.

„So „Sovietskou hrozbou“ sa na západe operuje už roky, ale je vysvetlovaná vždy inak. Reaganova administratíva zveličuje čo sa dá. Súčasne sa usiluje svoju predstavu vnútiť aj západnej Európe (ZE). Usiluje o vedenie a nie o partnerstvo USA a ZE. To má dopad na celý komplex vzťahov Západ – Východ. Najmä ekonomické záujmy ZE a USA na rozvoji vzťahov s Východom sú rozdielne. USA a ZE tiež rozdielne hodnotia obdobie uvoľňovania a možnosť ovplyvňovať vývoj na Východe za pomoci embarga. To vedie k tomu že ZE ani vo vzťahoch k USA nie je jednotný. Každý totiž na uvoľňovaní viac alebo menej získal. ZE je viac závislá na zahraničnom obchode, preto sú pre jej krajiny hospodárske vzťahy zaujímavejšie. Obchod z Východom je pre ZE zaujímavý a potrebný, embargo nemôže spôsobiť ekonomickú karanténu Východu. Rozvoj hospodárskych vzťahov zlepší atmosféru a tým zníži riziko vypuknutia konfliktu, ktorý by bol najničivejší práve pre ZE“. 

Kniha bola preložená do francúzštiny, ale napriek viacerým pokusom sa čs. rozviedke nepodarilo nájsť „vhodný kanál“ na jej publikovanie. Preto sa náčelník 36. odboru plk. Václav Smíšek „Stárek“ obrátil na svojho dlhoročného kolegu plk. Dima Stankova, náčelníka odboru aktívnych opatrení bulharskej rozviedky a ponúkol mu pripravený materiál. Bulharskej rozviedke sa podarilo nájsť vhodný kanál a publikácia Existujú ešte perspektívy obchodnej spolupráce medzi Západom a Východom ? vyšla v Portugalsku vo francúzštine v náklade 5000 kusov. Podľa informácií od bulharskej rozviedky bola kniha cestou vydavateľstva ďalej šírená na adresy v Portugalsku a do ďalších krajín západnej Európy. Začiatkom roku 1988 bola vydavateľstvom šírená i do krajín tretieho sveta, Kanady a USA.

Obr. Pracovná porada s bulharskými súdruhmi v apríli 1989 sa týkala aj operácie AO DVA, Zdroj: ABS

Problematika AIDS

Dnes sa v súvislosti s „popularizáciu“ ruských dezinformačných kampaní, často objavuje i mýtus o šírení vírusu HIV.¹⁵ Širšie sa tejto problematike venuje článok o operácii DENVER, resp. článok o AO AIDS. Fakt, že na šírení dezinformačnej kampane o vzniku AIDS v amerických laboratóriách bývalé služby Východného bloku aktívne spolupracovali, je ľahko overiteľný aj v tunajších archívoch. Aj československá rozviedka sa v polovici 80-tych rokov minulého stroročia podieľala na tejto relatívne úspešnej globálnej operácii. Išlo o dlhodobé aktívne opatrenie s krycím názvom DETRICK s viacero parciálnymi podoperáciami^.16 Na šírení dezinformácie spolupracovala i s východonemeckou rozviedkou. Pri rokovaniach v Berlíne predstavitelia odboru AO nemeckej služby informovali, že „na problematike AIDS pracujú značnými silami, ktoré ešte hodlajú znásobiť. Vo všetkých akciách zdôrazňujú podiel USA a pokusy na ľuďoch vo Fort Detricku. Nie je nutné vracať sa k tomu, či je povôd choroby v Afrike. Snažia sa preniesť aspoň časť akcie na teritórium Spojených štátov. Práve publikujú v Uruguaji kde majú kanál. Pre NSR pripravujú o téme hodinový TV program. Po odvysielaní nám ho zašlú pre informáciu a prípadné zakúpenie Čs. televíziou.“¹⁷ 

Mimoriadna pozornosť bola venovaná operáciám, ktoré mali za cieľ narúšať vzťahy v rámci NATO a tiež akciám narúšajúcim vzťahy medzi USA a SRN. Jednou z takýchto operácií, ktorá sa zárovaň dostala na zoznam najúspešnejších AO za roky 1986, 1987, 1988 – hodnotených ako mimoriadne účinné, bola operácia REHAN. Cieľom tohto aktívneho opatrenia bolo vyvolať v Bavorsku protiamerické nálady šírením vymyslenej informácie, že USA majú záujem vybudovať v regióne vojenskú výcvikovú základňu a „zároveň kritizovať Straussa¹⁸, ako človeka presadzujúceho záujmy USA v NSR. AO bolo realizované formou fals-dopisu (informácie o chystanej výstavbe cvičiska a pozvánky na protestné zhromaždenie), Fals-leták poslaný v mene organizácie ochrancov životného prostredia napádajúci Straussa a iné.“¹⁹ 

Záver

Uvedené príklady sú len zlomkom z celkového počtu operácií zameraných proti USA, NATO, Nemecku a ich spojencom. Napriek tomu, že dnešný svet už nie je jednoznačne bipolárny a 30 rokov po páde komunistických režimov je situácia odlišná, jedna vec sa mení len veľmi málo. Je ňou postoj nedemokratických, autokratických režimov (ich predstaviteľov) poprierajúcich ľudské práva k tým (krajinám, inštitúciám a jednotlivcom), pre ktorých je sloboda najvyššou hodnotou, za ktorú sa oplatí bojovať a ktorú je potrebné presadzovať. Tento stret s koncom bipolárneho sveta nezanikol, je tu stále prítomný, len má možno menej zreteľné kontúry. Je však veľmi dobré sa v tejto oblasti poučiť aj z vlastnej minulosti. Lebo „čím lepšie poznáme minulosť, tým lepšie sme pripravení na budúcnosť.“​

Autor: Martin Slávik