Operácia ÚROK - aktívne opatrenie REMUS
Dňa 24. septembra 1986 bol podaný na → 36. odbor (aktívne a vplyvové opatrenia) I. správy FMV - čs. rozviedky návrh na aktívne opatrenie s krycím názvom „REMUS“, v rámci operácie „ÚROK“. Námet predložil npor. Viliam Mikula „Prusák“ z operatívneho → 69. odboru (vedeckotechnická rozviedka) I. správy FMV – čs. rozviedky a návrh vypracoval kpt. Dušan Wittner „Bohdalík“ z 36. odboru. Hlavným cieľom bolo v štátom kontrolovanom a zle fungujúcom plánovanom hospodárstve v zmysle čs. národohospodárskych záujmov vytvoriť podmienky pre zvýšené aktivity talianskej strojárenskej firmy FIAT na kooperačných vzťahoch s príslušnými čs. výrobnými a výskumnými organizáciami. Išlo o oživenie dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj a FIAT-om. [1]
Ďalším cieľom bola diskreditácia vtedajšieho zástupcu pre FIAT v ČSSR Alberta Tiazzoldiho (pôsobil tiež ako obchodný zástupca FIAT-u v Poľsku), ďalej vytvoriť rozpory medzi významnými západoeurópskymi výrobcami FIAT Taliansko a KUKA SRN, ktoré sa potom mali odraziť v oficiálnych hospodárskych záujmoch oboch krajín. Samozrejme pozitívne na čs. strane a negatívne na západonemeckej strane. Firma FIAT predstavovala v oblasti automatizovaných výrobných systémov v automobilovom priemysle špičkového svetového producenta.
Najprv zo strany FIAT-u prišlo k dohode s ČSSR o vedecko-technickej spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 1977. Ešte v tom istom roku 1977 podľa čs. strany vinou pasívneho prístupu FIAT-u nastala stagnácia, ktorá trvala až do roku 1986. Príčina mala byť aj v osobe Tiazzoldiho, vedúceho pracovníka východného oddelenia vedenia FIAT-u, ktorý svojou činnosťou negatívne vplýval na vzťahy s ČSSR. ŠtB predpokladala, že Tiazzoldi je buď spolupracovník alebo priamo pracovník talianskej spravodajskej služby, resp. špeciálnych služieb USA. [2]
Pri uskutočňovaní aktívneho opatrenia „REMUS“ bol využitý spolupracovník rozviedky IS „Makov“ (→ ideový spolupracovník), ktorý pôsobil oficiálne v Taliansku a mal priame kontakty na FIAT. Spolupracovník bol riadený rezidentúrou čs. rozviedky v Ríme. Ďalším bol Ing. Ivan Paggio, odborný poradca - tlmočník pôsobiaci v ČSSR spolupracujúci s FIAT-om, registrovaný ako preverovaná osoba XI. Správou FMV (Správa kontarozviedky ŠtB pre ochranu ekonomiky).
Aktívne opatrenie sa realizovalo od mája do októbra 1987. Boli použité dezinformácie vo forme téz pri styku s významnými pracovníkmi firmy FIAT, ktoré boli prezentované ako vlastné neoficiálne pohľady na vzťahy medzi ČSSR a FIAT-om. Dezinformácie boli založené na hodnoverných prameňoch. Vypracoval ich IS „Makov“ s pomocou informácií od Ippolita Fusca riaditeľa firmy Alfa Romeo Neapol a Ing. Esposita, generálneho riaditeľa firmy Pianelli Traversa, Torino (38 percent obratu FIAT-u).
V ďalšej fáze boli využité skutočnosti, že v závere roku 1986 bola plánovaná cesta čs. delegácie odborníkov v robotike do Talianska, pri ktorej sa počítalo aj s návštevou FIAT-u. Bol reálny predpoklad, že v delegácii bude minimálne 1 spolupracovník VTR čs. rozviedky (vedeckotechnickej rozviedky), ktorý potom aj skutočne šíril informácie podľa plánu samotnej rozviedky.
Jadrom informácií, ktoré mali neoficiálne šíriť spolupracovníci rozviedky bolo, že firma FIAT neuspela podľa vlastných predstáv pri získavaní podielu na výrobe novej Škody z dôvodu, že firma KUKA zo SRN, ktorá vyhrala konkurz sa stala hlavným dodávateľom technológie výroby, potom čo predložila čs. úradom informáciu, že v ponuke FIAT-u sú niektoré embargované komponenty (tovar, ktorého dovoz do socialistických krajín bol blokovaný → CoCom), u ktorých mienia USA v prípade víťazstva FIAT-u robiť problémy. Podľa takto zámerne šírených dezinformácií vznikol prezentovaný predpoklad, že pri zabezpečovaní predmetnej investičnej akcie by mohlo prísť k problémom zo strany FIAT-u. Na druhej strane mala firma KUKA zabezpečiť pre čs. strojárenstvo v rámci kontraktu dovoz niektorých embargovaných komponentov (ŠtB odporúčala pri tejto dezinformácii vybrať vhodne vybrané konkrétne špecifické komponenty, aby bola dezinformácia vierohodná).
Spoločnosť FIAT podsunutým informáciám uverila. Mal zato, že všeobecne v ČSSR je voči FIAT-u značná nedôvera a prevláda názor o neserióznosti, ktorá vyplýva z jednostranného zmrazenia dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi FMTIR a FIAT-om po roku od podpisu dohody. Vtedajší prístup oficiálnych zástupcov FIAT-u mal byť negatívny, konkrétne Tiazzoldi bol najhorším propagátorom FIAT-u aký kedy s ČSSR jednal. Jeho vystupovanie vzájomné vzťahy skôr narúšalo ako ich budovalo. ŠtB ďalej podsúvala, že napriek týmto negatívnym trendom v ČSSR existujú významné osobnosti, ktoré si vysoko vážia úroveň FIAT-u a boli by ochotné v rámci vylepšovania čs. – talianskych hospodárskych a politických vzťahov presadiť, aby FIAT dostal v čs. strojárenstve podstatne väčšiu príležitosť ako dovtedy. [3]
V súvislosti s uvedeným ŠtB ďalej podsúvala, že by bolo vhodné keby FIAT prehodnotil stratégiu politiky voči ČSSR a k jej realizácii vymenoval aj zodpovedajúcich zástupcov. Tí by mali mať oproti Tiazzoldimu naozajstný záujem o rozvoj vzťahov na princípe vzájomnej výhodnosti a nešlo by ako doteraz o predkladanie jednostranných návrhov nevýhodných pre ČSSR. Dôležité pre ŠtB bolo oživiť dohodu o hospodárskej spolupráci medzi Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj a FIAT-om. FIAT mal znovu otvoriť vlastné zastupiteľstvo v ČSSR, ktoré bolo v roku 1980 uzatvorené.
Aktívne opatrenie „REMUS“ bolo vyhodnotené ako veľmi účinné. Diskreditácia Alberta Tiazzoldiho a oživenie dohody boli úspešné. Tazzioldi už nebol prítomný na rokovaní s ČSSR 16. októbra 1987 s čs. ministrom Ladislavom Luhovým, tam FIAT zastupoval Gallo. Tazzioldiho elegantne odstavili a ospravedlnili z rokovaní pre inú naliehavú obchodnú cestu. Jeho neprítomnosť signalizovala obrat. FIAT reagoval pozitívne na postúpenie licencie na vyrábanie nového modelu motoru Škoda a bol ochotný jednať o technických podmienkach. Bola zriadená nová kancelária FIAT-u. Vedúcim čs. pobočky bol menovaný Enrico Pavoni (v rokoch 1978-1990 zástupca spoločnosti FIAT v Poľsku, II. správa FMV ho rozpracovávala vo zväzku preverovanej osoby s krycím menom PAV) a ďalej mal spolupracovať s Vittorinom Zattim ( II. správa FMV ho rozpracovávala vo zväzku preverovanej osoby s krycím menom FIAT), ktorý mal vtedy kanceláriu v priestoroch servisu FIAT v Prahe 4. Obaja noví predstavitelia FIAT-u boli pomerne mladí a vyhovovali čs. predstavám. [4]
