Defamačné kampane. Aktívne opatrenia ENTE a KEBA

Aktívne opatrenie ENTE¹

Aktívne opatrenie s krycím názvom „ENTE“ vzniklo na rezidentúre čs. rozviedky Viedeň. Realizoval ho 36. odbor v období od novembra 1987 do januára 1988. Sledovalo cieľ prispieť k prehĺbeniu rozporov medzi členskými krajinami NATO pri voľbe jeho nového generálneho tajomníka. Prostriedkom bolo obvinenie bavorského ministerského predsedu Franza Josefa Straussa z vytvárania rozporov v koalícii CDU/CSU a následným zosmiešnením jeho osoby pred západonemeckou verejnosťou ako objektu politických trikov.

V aktívnom opatrení bolo použité falošné prehlásenie Straussa, ktoré bolo samostatne rozosielané. Na jeho líci bola politická karikatúra a na rube falošné prehlásenie Straussa. 

Aktívne opatrenie „ENTE“ bolo uskutočnené v troch po sebe nasledujúcich fázach. V prvej fáze 22. novembra 1987 boli z Mníchova rozoslané falošné listy s prehlásením Straussa a karikatúrou. V týchto listoch Strauss odmietol kandidatúru západonemeckého ministra obrany Wörnerana funkciu generálneho tajomníka NATO. Strauss „argumentoval“ tým, že Wörner je ministrom západonemeckej vlády, ktorá sa zriekla rakiet Pershing 1a. Ďalej postojom v afére západonemeckého generála Güntera Kiesslinga, ktorý bol pred niekoľkými rokmi za nejasných okolností obvinený z homosexuality. Falošné prehlásenie bolo rozoslané do médií v SRN, Veľkej Británii, Belgicku, Luxembursku a Holandsku.

V druhej fáze, v polovici decembra 1987, boli do médií v západnej Európe rozoslané letáky pod hlavičkou belgickej pravicovej a silne protiamericky orientovanej strany Parti Communautaire National-Européen (PCN). Na líci letáku bola karikatúra, na ktorej Strauss znásilňoval Wörnera a na rube letáku bola otlačená kópia falošného prehlásenia z prvej fázy operácie. Bol rozoslaný médiám v SRN, Grécku, Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Nórsku a Portugalsku.

Ďalej pokračovalo aktívne opatrenie „ENTE“ vo forme odosielania falošných listov. Na falošnom hlavičkovom papieri bola rozoslaná „odpoveď“ bavorského ministerského predsedu Franza Josefa Straussa ako aj „jeho“ stanovisko k niektorým útokom proti jeho osobe. Návrh sudetonemeckého Landsmannschaftu z novembra 1987 na udelenie Nobelovej ceny mieru Strauss odsúdil ako nechutný podvrh a odvolal sa na vyjadrenie hovorcu Manfreda Riedla, ktorý túto záležitosť nevylúčil ako akt pomsty niektorého z bývalých činiteľov sudetonemeckého Landsmannschaftu. Strauss ďalej vyvracia anonymné ohovárania (doručené niektorým poslancom Bundestagu) v súvislosti so smrťou manželky Marianne, ktorá zahynula pri autohavárii pri údajnej ceste od milenca v polovici roku 1984. Odmieta aj autorstvo listu proti západonemeckému ministrovi obrany Wörnerovi, pričom ale podotkol, že k jeho osobe mal určité výhrady. Ďalej „odsudzuje“ pornografickú karikatúru, na ktorej je vyobrazený ako „prasa, ktoré znásilňuje sviňu Wörnera“.

Strauss sa „ospravedlnil“ osobám, ktoré sa stali obeťami politických trikov namierených voči jeho osobe a ľutuje všetky metódy, ktoré sa používajú v zákulisí politického boja v SRN. Straussove prehlásenie bolo rovnako adresované médiám vo všetkých významných západoeurópskych štátoch a osobnostiam politického a hospodárskeho života v SRN. Týmto ďalším falzom sa ŠtB pokúsila znedôveryhodniť Straussa ako politika tak povediac „na druhú“, čo sa jej aj do istej miery mimo Bavorsko podarilo.
 

AO KEBA²

Operáciu realizovala v roku 1984 československá komunistická rozviedka priamo na území USA, čo nebolo úplne bežné. Spojené štáty, zásluhou svojich tajných služieb, totiž boli pre rozviedky Východného bloku mimoriadne náročným miestom na uskutočňovanie akejkoľvek spravodajskej činnosti a boli hodnotené ako „najtvrdšie operatívne prostredie“.

Cieľom diskretitačnej kampane s krycím názvom „KEBA“ bol komnunistickým režimom nenávidený americký prezident Roanald Reagan. Cieľom AO KEBA bola snaha „otvoriť možnosť pre kritiku Reagana ako človeka, ktorý v plnej miere vyhovuje najreakčnejím fašistickým kruhom.“

Tento pokus poškodiť amerického prezidenta, bol realizovaný v dvoch etapách. V prvej etape bolo rozoslaných a voľne rozširovaných 500 kusov volebného letáku fašistickej organizácie sídliacej v Airlingone. Letáky boli tiež rozaslané viacerým členom Kongresu, americkej tlače a časť bola distribuovaná v štátoch Texas, Lousianna, Florida, Nebraska, Maryland, Mississipi, Georgia a Južná Karolína.

V druhej etape bolo cielene rozoslaných a voľne šírených 800 letákov „odsudzujúcich fašistické tendencie USA”, porovnávajúcich výroky Reagana a Hitlera.

Letáky smerovali do Washingtonu a New Yorku do spoločenských a politických kruhov. Boli tiež odoslané „mierovým organizáciám, masmédiám, do OSN a do viacerých diplomatických misií“.

Takto bolo toto AO odprezentované „predstaviteľovi“ VSB (Výboru štátnej bezpečnosti) teda príslušníkovi KGB, tzv. „poradcovi“ v Prahe, so žiadosťou o pomoc pri sledovaní ohlasov v USA.

Ľubomír Morbacher, Martin Slávik