Aktívne opatrenie Písmo

Martin Slávik

Ak dnes hľadáte na internete meno Lorenz Knorr, vyhľadávač nájde hneď niekoľko odkazov¹s jeho životopisom. Väčšinou sú zamerané na jeho zásadové protinacistické postoje a pôsobenie v protinacistickom odboji. Jeho životopis nepochybne zaujímavý je. Narodil sa v Chebe v roku 1921. Obaja rodičia sa angažovali v Nemeckej sociálno demokratickej robotníckej strane v Československu. On sám sa v pomerne mladom veku stal predsedom Socialistickej mládeže. Nástupom Hitlera sa jeho politická činnosť na miestnej úrovni znásobila a logicky, ako mladý socialista stál v opozícii voči nastupujúcemu a silnejúcemu nacizmu a rozhodol sa voči nemu aj aktívne pôsobiť. Najskôr na úrovni politických debát, slovných stretov a agitácie. Po Mníchovskom diktáte presunul svoje aktivity do ilegality. Vytvorené odbojové bunky, ktorých bol súčasťou najskôr volili miernejšie formy odboja, postupom času participovali na sabotážach vo fabrikách a železnici. Neskôr s povinným nástupom do armády, ako príslušník Wermachtu využíval pre odboj informácie, ktoré ako radista získaval. V tejto činosti pokračoval aj ako člen Afrikakorpsu. V Afrike bol zranený, dostal sa do britského zajatia, v ktorom ho zastihol koniec vojny. Po vojne dobrovoľne vysídlil z Chebu do SRN. Lorenz Knorr bol celý život politicky aktívny, presvedčený socialista. V rokoch 1950-60 pôsobil v Socialistickom zväze mládeže - Die Falken. Organizácia mala pomerne blízko k SPD (Sociálnodemokratická strana Nemecka). Knorr sa stal jej spolkovým tajomníkom. Z titulu funkcie bol do roku 1960 členom Výboru pre mládež a kultúrnu politiku Výkonného výboru SPD.

Koncom 50. rokov, v súvislosti so vstupom SRN do NATO silnela kritika tohto kroku, podobne ako aj kritika príklonu SPD k tomuto kurzu politiky. Jedným z vyústení tejto kritiky bol vznik novej politickej strany DFU (Deutsche Friedens-Union/ Nemecký Mierový Zväz). Jej prvý politický program definoval zjednotenie Nemecka ako hlavný cieľ, ktorému podľa DFU bráni najmä bloková konfrontácia a vyzbrojovanie. Z toho sa odvíjali požiadavky: prísne odmietanie jadrových zbraní, odzbrojenie v Strednej Európe, neutralita celého Nemecka v konfrontácii blokov a priame rokovania medzi Spolkovou republikou a NDR. Konsenzus zahŕňal aj skutočnosť, že tieto ciele nemožno dosiahnuť bez spolupráce s komunistami a odmietaním Sovietskeho zväzu. 

Obr. Plagát DFU z roku 1976 (zdroj: internet)

Knorr patril od začiatku až do roku 1985 do najužšieho vedenia strany. DFU nikdy nepredstavovala výraznú politickú silu a nikdy neprekročila kvórum potrebné na získanie miest v Bundestagu. Výrazne sa však aktivizovala v mierovom hnutí a to najmä v druhej polovici 70. rokov v súvislosti s rozmiestňovaním rakiet Pershing v Európe².

Najväčšie kontroverzie DFU budilo jej financovanie, čo sa potvrdilo po roku 1989, keď vyšlo najavo, že bola masívne finančne podporovaná východonemeckým komunistickým režimom³.

Práve začiatkom 70. rokov začína aj menej známa časť životného príbehu Lorenza Knorra. Československá rozviedka s ním bola v kontakte od roku 1972 a od roku 1975 ho evidovala v kategórii DS (dôverný styk)⁴. Spolupráca vydržala až do decembra roku 1989. Knorr získal krycie meno „Publicista“. Z čiastočne vyskartovaného spisu, v ktorom boli zničené viaceré tzv. pracovné podzväzky, nie je možné presne určiť kedy a akým spôsobom bola spolupráca nadviazaná. Nepochybnela však súvisela práve s jeho angažovaním sa v DFU a mierovom hnutí ako aj jeho pôsobením v roli nezávislého novinára. Práve jeho novinárske aktivity, špecializujúce sa na vnútornú a zahraničnú politiku Nemecka, a jeho publikácie vydávané mierovým hnutím ako aj prístup k zaujímavým informáciám boli tým, čo z neho robilo v očiach komunistických rozviedčíkov zaujímavý a dobre využiteľný subjekt. Od samého začiatku mala jeho spolupráca vzostupnú tendenciu. Od roku 1973 na žiadosť čs. rozviedky pravidelne mesačne vypracovával politicko - vojenské a ekonomické správy, ktoré boli jej príslušníkmi ďalej využívané. Za tieto bol pravidelne finančne odmeňovaný. 

Obr. Finančné výdaje na DS Publicistu za niektoré roky – ukážka (zdroj: ABS)

Samotná verbovka prebehla mimoriadne úspešne a DS Publicista sa zaviazal svoju spoluprácu ešte skvalitniť a zintenzívniť. 

Spolupráca naozaj pokračovala v stúpajúcom trende a príslušníci rozviedky rýchlo pochopili možnosti nového spolupracovníka. Prvoradým cieľom činnosti rozviedok Východného bloku v tomto období v Európe bol boj proti vyššie zmienenému rozmiestňovaniu rakiet Pershing II, aktivity proti Dvojitému rozhodnutiu NATO a tiež narušovanie procesu integrácie v Západnej Európe. Táto problematika bola predmetom dlhodobého línijného aktíveho opatrenie (AO) s krycím názvom AKTÉR. Pri vzájomnom jednaní predstaviteľov československej rozviedky po línii aktívnych opatrení s príslušníkmi KGB, ktoré sa konalo 29. júna 1982 v Prahe, zúčastnení predstavitelia KGB (genmjr. V.P. Ivanov, plk. V.V. Korotkov, plk. O.S. Anochin) nezabudli zdôrazniť absolútnu prioritu tohto cieľa. Československá strana predstavila KGB svoje aktivity v rámci operácie AKTÉR a oboznámila ich s prípravami pre realizáciu AO, v ktorom kľúčovú rolu zohral DS rezidentúry Bonn „Publicista“. Malo ísť o vydanie knihy. „Publicista zorganizoval skupinu štyroch evanjelických duchovných, ochotných vydať knihu ako autorský kolektív. Predpokladom vydania knihy je, aby autorský kolektív čím skôr obdržal text knihy v nemčine. Sovietski priatelia vyjadrili s navrhovaným postupom súhlas a sľúbili text knihy dodať v čo najkratšom čase. Po predaní textu autorskému kolektívu, bude v spolupráci s DS Publicistom upresnenénakladateľstvo, náklad knihy, spôsob distribúcie, celkovéfinančnénáklady a spôsob odovzdania dohodnutej finančnej čiastky autorom.“⁵

Aktívne opatrenie „Písmo“ bolo nakoniec realizované v roku 1984. Šlo o vydanie brožúry v náklade 5000 kusov s názvom „Sila ako nástroj diplomacie“.

Obr. Informácia o realizovanom AO

Obr. Prehľad o odmenách DS Publicistu za rok 1984, ako aj odmena za realizáciu AO PÍSMO (zdroj: ABS)

Lorenz Knorr DS „Publicista“na túto operáciu spomínal ešte v roku 1988, na schôdzke so svojím bývalým riadiacim orgánom, pri ktorej ju hodnotil ako jednu z „najúspešnejších s veľkým ohlasom“. Prostredníctvom Knorra realizovala rozviedka do roku 1989 ešte niekoľko ďalších aktívnych opatrení, bližšie informácie k nim sa však nedochovali.

Na tomto prípade okrem iného možno dobre vidieť prelom, ktorý musel pre súčasnú KGB predstavovať vznik a rozvoj internetu. Kým realizácia niekdajších AO mala výraznélimity, najmä v nájdení vhodného kanálu na realizáciu a uskutočnenie AO tak často trvalo od námetu po zber ohlasov aj niekoľko mesiacov prípadne rokov,existencia internetu a sociálnych sietí tento problém definitívne odstránila. Priniesla nekonečnémožnosti, kde je limitom len invencia, prípadne inteligencia tvorcu. 

Kariéra Lorenza Knorra neskončila ako u jeho riadiacich orgánov rokom 1989. V rokoch 1992- 1994 bol hovorcomVereinigung der Verfolgten des Naziregimes –Bund der Antifaschistinnen und Antifaschisten v Nemecku,organizácie zastrešujúcej bývale obete nacizmu (obdoba Zväzu protifašistických bojovníkov) a v závere svojho aktívneho pôsobenia sa stal dosť signifikantne členom Medzinárodného výboru pre oslobodenie vojnového zločinca Slobodana Miloševiča⁶.

Obr. Lorenz Knorr, (zdroj Youtube)